Monika Repáňová pocestuje vďaka svojej maľbe na olympiádu, zablahoželali jej k tomu aj Stanislav Kropilák (vpravo) a za organizátora súťaže Miloslav Kozler.
FOTO SME – PAVOL MAJER
Včera v hoteli Danube vyhodnotili výtvarnú súťaž detí s olympijskou tematikou Olympiáda fantázie, víťaz mal sľúbenú cestu na olympiádu v Salt Lake City. Súťažili deti od 9 do 13 rokov a do Spojených štátov na päť dní pocestuje s otcom žiačka umeleckej školy zo Žiliny Monika Repáňová. Jej dielo sa komisii, v ktorej bol napríklad Pavol Hammel, Štefan Skrúcaný či Stanislav Kropilák, páčilo najviac pre radosť sálajúcu z maľby. O rozhovor sme požiadali jedného z členov komisie, bývalého československého basketbalového reprezentanta Bratislavčana STANISLAVA KROPILÁKA.
Ako ste sa cítili v úlohe porotcu?
„Posudzovanie výtvarných prác detí s tematikou olympiády ma vrátilo späť do minulosti. Organizátori súťaže ma oslovili ako bývalého športovca a olympionika, ale ja som túžil vidieť olympijské hry už pred svojou profesionálnou kariérou. Práve prostredníctvom tejto súťaže som sa priblížil k myšlienkam olympionizmu, tak ako ich vidia naše deti. Som rád, že existujú možnosti, ako sa aj z malého Slovenska možno dostať do Salt Lake City.“
Kde budete tráviť obdobie olympiády?
„Keďže pracujem pre Slovenský olympijský výbor, budem našu krajinu zastupovať na zimnej olympiáde aj oficiálne. Mám tú česť byť starostom slovenského olympijského domu, do zámoria by som mal letieť približne uprostred hier.“
Ide tak trochu o váš „comeback“ na americký kontinent?
„Tak trochu áno, v roku 1976 v Montreale to bola moja prvá olympiáda. Dostal som sa ešte o štyri roky neskôr do Moskvy, do tretice sa teda vraciam na americký kontinent. Pre basketbalistu nie je bežné, aby sa zúčastnil na dvoch olympiádach, o to som radšej, že môžem vidieť aj zimné hry.“
Blížiaca sa olympiáda je aj možnosť zviditeľniť sa. Nemáte pocit, že Slovensko trochu zaostáva za svojimi susedmi? A ako sa pozeráte na postavenie Bratislavy v porovnaní napríklad s Prahou či Viedňou?
„Nazdávam sa, že nám chýba trochu národnej hrdosti a Slováci nie sú na Bratislavu veľmi pyšní. Ja si však myslím, že naše hlavné mesto si istú úctu zasluhuje. Spomínam si, že ešte počas mojej hráčskej kariéry na nás zavše súperi hľadeli ako na horenosov z Bratislavy, a to možno občas cítiť aj dnes. Bratislava však prezentuje Slovensko a na takýto prejav, možno závisti, nie je dôvod.“
MIRO GRMAN
