
FOTO – AUTORKA
tov, teda pri stenografovaní v cudzích jazykoch, na treťom.
„Okrem vlastného podpisu všetko píšem stenograficky. Aj poznámky, keď ma ženička pošle do obchodu,“ hovorí a na papieri ukazuje, ako si zapíše, že treba kúpiť dve mlieka. Nakreslí poloosmičku a za ňou malú dvojku.
Stenografii sa venuje celý život, študoval ju na obchodnej akadémii a celý život ju vyučoval. Teraz – na dôchodku, je šéfredaktorom časopisu Slovenský stenograf s nákladom 17-tisíc kusov. Okrem toho stenografuje na rokovaniach mestského zastupiteľstva.
„Moje prvé veľké stenografovanie bol známy proces s farármi Buzalka, Gojdič a Vojtaššák na krajskom súde,“ spomína. V päťdesiatych rokoch stenografoval v Slovenskej národnej rade, potom na zasadnutí odborových zväzov. Nikdy nevstúpil do strany, no ako stenografa ho vyšetrovali len raz – keď uznesenie zo zväzu spisovateľov do hodiny po jeho schválení vysielala Slobodná Európa. „Človek vidí zákulisie, bol som napríklad na zväze, keď vylúčili Novomeského aj keď ho neskôr prijímali späť. Videl som, kto ako zmenil svoj názor,“ hovorí. Veľmi rád spomína na Alexandra Dubčeka: „Hovoria o ňom, že bol ľudský, je to pravda. Nikdy nedával najavo odstup, zišiel k nám stenografom, podal ruku, porozprával sa.“
Ladislav Bojnanský je komorný stenograf, teda jeden z najšpičkovejších, ktorí zvládli skúšku – zaznačili 110 slov za minútu. V Bratislave je ich len päť.
„Stenografia sa dostáva na Slovensku do úzadia, nepoužíva sa ani v Národnej rade SR. V Čechách majú stenografov v senáte aj v snemovni, sú to interní zamestnanci. Stenografia je výborná aj ako poznámkové písmo. Viete, aký je to ohromný pocit, keď rečník hovorí to, čo nenájdete v žiadnej knihe, a vy si to môžete od slova do slova spoznámkovať a máte to na papieri?! Alebo pri štylizovaní – často sa stane, že autor má myšlienku, no kým ju latinkou zapíšete, zabudne ju.“
Stenografiu pán Bojnanský miluje, ale po hodine stenografovania nasleduje deväť hodín prepisovania do latinky a hodina apretovania textu. „Mojím snom bolo, aby niekto vymyslel prístroj, kam len vložím záznam a počítač to za mňa prepíše.“ Sen sa mu možno skoro splní, v Taliansku vraj hľadajú možnosti, ako dešifrovať stenografické písmo pomocou počítača.
ANDREA HAJDÚCHOVÁ