Rozpočet Dopravného podniku Bratislava sa pohybuje na úrovni dvoch miliárd korún. Približne 910 miliónov tvoria príjmy podniku, štát vlani prispel sumou 627 miliónov, tento rok je v štátnom rozpočte vyčlenených na bratislavskú MHD 677 miliónov korún.
Písmo:A-|A+ Diskusia nie je otvorená
Výška mestskej dotácie ostáva na rovnakej úrovni ako vlani – 262 miliónov korún. Z kapitálových výdavkov však mesto dodatočne financovalo straty dopravného podniku. V roku 2001 bolo na tento účel určených 138 miliónov. Peniaze mesto uvoľňuje dopravnému podniku v momente splatnosti faktúr, ktoré podnik musí uhradiť svojim dodávateľom. V rozpočte na rok 2002 sa počíta v kapitálových výdavkoch s 253 000 miliónmi korún.
„Približne 100 miliónov je určených na pokrytie nákladov súvisiacich s nákupom nových vozidiel, palubných počítačov a podobne. Okolo 15 miliónov korún poslanci vyčlenili pre sociálnu oblasť,“ povedal pre SME námestník primátora Pavol Minárik. V roku 2002 by teda mesto malo na dopravný podnik prispieť celkovou sumou 515 miliónov korún.
Náklady na 10 km jazdy priemerného autobusu sú v Bratislave 525 korún. Ak odvezie 50 cestujúcich, každý by mal zaplatiť 1,05 Sk za kilometer. Priemerné auto spotrebuje v meste za rovnakú vzdialenosť okolo 0,8 litra benzínu. Pri plne obsadenom vozidle tak vzhľadom na súčasné ceny vychádza cestujúceho 1 km na približne 60 halierov za benzín. Náklady z platenia garáže, daní, poisťovní, údržby však zvyšujú celkové náklady na 1 km na 1,7 koruny pri plne obsadenom vozidle. Cena sa ďalej zvyšuje s menším počtom cestujúcich.
Dopravný podnik však neupozorňuje len na ekonomickú výhodnosť MHD. Hromadná doprava šetrí priestor, cestnú premávku zaťažuje podstatne menej ako automobily a je šetrnejšia aj k životnému prostrediu.
Dopravný podnik vypracoval materiály, ktoré by mohli urýchliť cestovanie. MHD by mala byť preferovaná na križovatkách a podarilo sa dosiahnuť, aby napríklad trolejbusy na niektorých svetelných križovatkách mohli prechádzať na tzv. predsignál.
Vytvorené boli aj samostatné jazdné pruhy, ktoré sú však veľmi často neprejazdné, lebo na nich parkujú autá. Ďalšie preferovanie koľajovej dopravy, napríklad vyvolanie „zelenej vlny“, odmietajú automobilisti. V súčasnom stave by podľa dopravného podniku pomohlo, keby majitelia predajní a firiem, ich zákazníci, taxi služba a ďalší majitelia áut neparkovali na vyhradených jazdných pruhoch.
Vozidlá dopravného podniku najazdia ročne asi 43 miliónov kilometrov. Podľa štandardov Európskej únie by sa mal výkon zvýšiť asi na 50 miliónov kilometrov.
