Hrdinami koncertu súboru Musica aeterna budú majstri epochy klasicizmu. Toto obdobie bolo možno k hudobnej emotívnosti troška skúpe a bazírovalo na osvietenských modeloch myslenia. Koncert môže poslucháča presvedčiť aj o iných dimenziách prítomných v hudbe majstrov 18. storočia. Je to výraz predpísaný v skladbe Antona Zimermanna, ale aj v dielach Carla Stamitza, je to teda výraz affetuoso, ktorý títo skladatelia zdedili po ich barokových predchodcoch – Johann Christian Bach dokonca po slávnom otcovi. Londýnsky Bach sa spomedzi všetkých aktívnych synov J. S. Bacha najviac odpútal od svojho otca a radikálne smeroval k ideálu rokoka a žiarivého klasicizmu. Menej slávny syn slávneho otca je aj Michael Haydn, ten však bez zaváhania rozvíjal to, čo jeho otec vytvoril. A bola to dostatočná záruka úspechu. (tasr)