Starší si určite ešte pamätajú na nápisy na budovách v centre mesta a na okrajoch viacerých prístupových ciest.
Nehlásali síce, že Bratislava je krásavicou na Dunaji, ako o tom snívala propaganda organizovaná mestskými úradníkmi, ale oznamovali, že Bratislava je mestom mieru.
Podobné heslá v tom čase boli súčasťou bežného života a pokúšali sa zakrývať šedivosť každodennej reality.

Aj inštaláciu týchto nápisov preto ľudia vnímali ako klišé, hoci v tomto prípade to bola historická pravda.
V minulosti bolo totiž v našom meste podpísaných viacero prímerí, ktoré sa v učebniciach dejepisu oprávnene nazývajú Bratislavským mierom.
Najčastejšie sa s ním stretávame pri zmluve, ktorou sa na Vianoce roku 1805 v Primaciálnom paláci dovŕšil dovtedy najkrvavejší vojnový stret v histórii nazývaný tiež bitkou troch cisárov v Slavkove pri Brne.
Tento mierový dokument medzi rakúskym impériom Habsburgovcov a Napoleonovým Francúzskom bol už štvrtým mierom, ktorý má prívlastok bratislavský.
Ako prvý v poradí uzatvorili v roku 1271 český panovník Přemysl Otakar II. a uhorský kráľ Štefan V. Podľa neho sa Uhorsko vzdalo častí Rakúska a Slovinska, protistrana zas dobytých území v Uhorskom kráľovstve.

Druhým bratislavským mierom sa nazýva dohoda medzi cisárom Maximilianom I. a Vladislavom II. Jagelonským.
Vladislav sa v nej vzdal nárokov na Dolné Rakúsko a uznal protivníkov nástupnícky nárok na uhorský trón v prípade, že nebude mať mužských potomkov.
Napokon tretí Bratislavský mier z 30. decembra 1626 bol uzatvorený medzi ríšsko-nemeckým cisárom Ferdinandom II. a vodcom protihabsburského povstania Gabrielom Betlenom.
Sedmohradské knieža na čele temer dvadsaťtisícového vojska vtrhol na dnešné územie Slovenska a postupne ho obsadzoval.
Palatín Žigmund Forgáč na Bratislavskom hrade mu odovzdal svätoštefanskú korunu, ktorú tu uchovávali a Betlen sa na sneme v Banskej Bystrici dal zvoliť za uhorského kráľa.
Korunovať sa nenechal. Zrejme si bol vedomý svojich možností a ani si nechcel zahatať cestu k dohode s cisárom.
V posledný decembrový deň roku 1621 sa vzdal kráľovského titulu pod podmienkou, že Habsburgovci budú dodržiavať predchádzajúce dohody, napríklad slobodu vierovyznania.

Lenže boje, ktoré boli súčasťou tridsaťročnej vojny, na našom území neutíchali. V tunajšej historiografii je preto prezentovaný ako krutý dobyvateľ, ktorý drancoval mestá.
V maďarskom prostredí je však vnímaný ako osvietený, hoci absolutistický vládca, ktorý sa zaslúžil o rozvoj Sedmohradska.
Betlenovým povstalcom však vojnové šťastie neprialo, nepomohlo im ani spojenie s nemeckými protestantskými kniežatami, ba dokonca ani ochota podriadiť sa Turkom.
Získaných pozícií sa museli vzdať a boli nútení podpísať mierové dohody.
