Cisár Leopold mal šestnásť detí a ešte za života chcel následníctvo na uhorskom tróne zabezpečiť pre Jozefa, svojho najstaršieho syna z tretieho manželstva.
Tak ho 9. decembra 1687, teda len štyri roky po zahnaní Turkov od Viedne, dal v Dóme sv. Martina korunovať. Lenže objavil sa problém.

Jozef mal v tom čase len deväť rokov a ešte nebol plnoletý. Sám teda nebol rytierom a nemohol podľa zaužívanej tradície vo Františkánskom kostole pasovať vybraných šľachticov rádom Zlatej ostrohy.
Uhorský snem preto s Jozefovou korunováciou nesúhlasil.
Lenže, ako vieme aj podľa príkladov z dnešných čias, mnohí sú presvedčení, že zákony sú na to, aby sa obchádzali a iní sa zas snažia problémy prekonávať.
Apoštolský nuncius mladého princa urýchlene birmoval, čím sa stal podľa vtedajšieho zákona plnoletým a otec, cisár Leopold I., ho zas obratom pasoval za rytiera.
Takže litera zákona sa splnila. Mladý kráľ sa ale aj tak mohol ujať vlády až po otcovej smrti roku 1705.
Jozef bol od útleho veku programovo pripravovaný na vládnutie, bol mimoriadne rozhľadený a vzdelaný, ovládal 5 jazykov, takisto ako jeho otec miloval hudbu a dokonca sa venoval aj komponovaniu.

Konzervatívny viedenský dvorský život však narúšali jeho búrlivé aféry so ženami. Ani manželstvo s Amaliou Brunšvicko-Lüneburskou, s ktorou mali tri deti, jeho záľubu nenarušilo a šepkalo sa tiež, že sa nakazil pohlavnou chorobou.
Pri vládnutí sa však obklopil schopnými a pragmatickými poradcami, vďaka čomu presadil viaceré reformy.
V kráľovstve vyčerpanom vojnami s Turkami a stavovskými povstaniami usiloval o nápravu pomerov, pričom prirodzene upevňoval aj svoju moc.
Navyše zdedil vojnu o španielske dedičstvo, v ktorej sa rod Habsburgovcov usiloval na španielsky trón presadiť jeho mladšieho brata Karola.
Jozef sa osvedčil nielen ako schopný vojvodca, ale i ako prezieravý a úspešný diplomat.
V Uhorsku čelil povstaniu Františka II. Rákociho. Rebelantský onódsky snem ho síce v roku 1707 zbavil uhorského trónu, lenže po vyhratej bitke pri Trenčíne získal nad povstalcami prevahu. Sľúbil im amnestiu a splnenie všetkých oprávnených požiadaviek.

Podpísaním satmárskeho mieru v roku 1711 si uhorská šľachta obhájila svoje výsady a kráľ zase zabezpečil habsburskému rodu dedičné právo vládnuť Uhorsku.
Lenže Jozef nečakane, vo veku 33 rokov, podľahol kiahňam.
Prerušil sa tak reformný proces v monarchii, ktorý nový panovník započal a mohla v ňom pokračovať až jeho neter Mária Terézia a predovšetkým prasynovec Jozef II.