Vladimír Polúch pri preberaní cien za účasť v All stars teame sálových futbalistov za rok 2001.
FOTO - AUTOR
Nedávno vyhodnotili sáloví futbalisti najlepších hráčov za rok 2001. V All stars teame sa ako najlepší brankár ocitol hráč Slovmaticu Bratislava VLADIMÍR POLÚCH. Výpočet úspechov, ktoré v sálovom futbale dosiahol, nie je malý. Veď už dlhší čas figuruje v slovenskej brankárskej špičke. Zúčastnil sa na majstrovstvách sveta v rokoch 1997 a 2000, v roku 1988 ho vyhodnotili ako najlepšieho hráča majstrovstiev Európy, ktoré sa uskutočnili v Púchove a v Považskej Bystrici, a stal sa najlepším hráčom Slovenska. V roku 1996 vyhral Európsky pohár majstrov spoločne s družstvom PD Senica.
Do Bratislavy iba dochádzate. Odkiaľ?
„Mojím domovom je Senica, tam bývam a mám rodinu. Predtým som hrával v Žiline, a tak bolo cestovanie zo Senice trochu zložitejšie. Do bratislavského Slovmaticu som prišiel po svetovom šampionáte v Bolívii. Tak ako mnoho mojich spoluhráčov či protihráčov mám aj ja futbalovú minulosť. Do konca dorasteneckého veku som hrával veľký futbal. Ako inak, chytal som. Potom som mal úraz, oženil som sa, a tak som postupne vymenil veľkú bránu za menšiu, na akú hrajú sáloví futbalisti. Azda mi aj viac pasuje, lebo som menšej postavy, a tak ma v nej viac vidieť.“
V bráne ste toho už veľa zažili, a tak môžete porovnávať. Aký bol minulý rok?
„Skôr priemerný. Nášmu družstvu sa najmä v jarnej časti príliš nedarilo. Ani ja som nehral v optimálnej forme. V jesennej časti sme sa nakoniec dostali z najhoršieho a predvádzali sme také výkony, na aké sme boli zvyknutí.“
Má sálový futbalista túžbu predať sa do zahraničia?
„V našom športe je to veľmi ťažké. Pred pár rokmi, snáď to bolo v roku 1995, som mal ponuky hrať v zahraničí, ale nič konkrétne sa nakoniec nezrealizovalo. Treba sa spoliehať na to, čo mám tu doma. Sálový futbal nie je to isté, čo je veľký futbal.“
Na ktoré brankárske obdobie si najradšej spomínate?
„Na majstrovstvá Európy, ktoré sa hrali v Púchove a v Považskej Bystrici. Vyšli mi nad očakávanie dobre. Na ne nikdy nezabudnem. Aj preto, že sme hrali pred vlastným publikom. Bol to silný zážitok. Ale každá účasť na vrcholnom podujatí sa mi hlboko vryla do pamäti.“
Prebiehajú majstrovstvá sveta „sálovkárov“ v podobnom duchu ako šampionát futbalistov?
„Myslím, že sa to dá porovnať. Bol som na svetovom šampionáte v Mexiku a v Bolívii. V Mexiku bol trošku menší divácky záujem, ale Bolívia ma v mnohom prekvapila. Bola tam vynikajúca organizácia a množstvo divákov. Klobúk dolu pred takou chudobnou krajinou, akou Bolívia je.“
Majú diváci na Slovensku záujem o sálový futbal?
„Najväčší divácky záujem je v menších mestách, ako sú Malacky či Trnava. Inak sa chodia pozerať skôr rodinní príslušníci a kamaráti, ktorí majú k tomuto športu veľmi blízko. Záleží aj na tom, kedy hráme. Viac divákov sa príde pozrieť podvečer. V Bratislave sa hrajú stretnutia pravidelne v hale Mladosť a v PKO.
PROKOP SLOVÁČEK
