V skorej každodennej bratislavskej tme sa vynárajú všetky svetielka, ktoré sa predtým dali prehliadnuť.
Okrem agresívne osvetlených či blikajúcich reklamných plôch sa o našu pozornosť uchádzajú aj nenápadnejšie svetielka.
Môj tohtoročný objav sú výťahy na budove Národnej banky Slovenska. Ony tak modrasto svietia a jazdia si nevypočitateľne hore-dolu, čím kreslia svetelné čiarky. Je ich tam niekoľko a niekedy idú naraz, niekedy sa míňajú, inokedy naháňajú.
Trochu pripomínajú kométy alebo, ak idú dole, padajúce hviezdy. Keď mi je z tej jesennej pochmúrnosti zavčas rána alebo večer smutno, zahľadím sa na Národnú banku, počkám si, kým pôjde výťah. A teším sa.
Tipujem, na koľkom poschodí zastane a kedy sa opäť pohne. Som vďačná zamestnancom a zamestnankyniam Národnej banky, že jazdia svojimi výťahmi a umožňujú mi tak túto zábavku.