V rubrike Prešporské desatoro odpovedajú zaujímaví ľudia na rovnakých 10 otázok.
1. Niekto Bratislavu vníma ako krásavicu na Dunaji, iný ako predmestie Viedne a niekto zas ako špinavú dieru s neochotnými ľuďmi. Čím je pre vás?
„Nepozerám sa čierno-bielo. Bratislava má krásne miesta, kde rád chodím, ale hneď v ich susedstve sú aj špinavé, zanedbané časti.
A s ľuďmi je to podobne. Dá sa stretnúť aj s milými predavačkami, ale už pri nastupovaní do autobusu na viedenskom letisku ma vždy ovalí slovenská realita. Teraz bývam mimo mesta a tu sú ľudia v obchodoch aj službách oveľa milší.“
2. Čo na dnešnom Prešporku zbožňujete?

„Som Staromešťan, tu som sa narodil a žil vyše 50 rokov. Stále rád chodím uličkami starého centra, ale dobre sa cítim aj v slnečný deň pri Dunaji v Eurovei. Ako ateista však k žiadnemu zbožšťovaniu nemám blízko.“
3. A čo naopak na ňom z duše nenávidíte?
„Neúctu k histórii. Nielen komunisti, ale aj porevolučné obdobie dopustilo zničenie starej architektúry, neustále sa rúcajú pamiatky, sochy sa v lepšom prípade premiestnia do ústrania.
Takže príjemné pocity v Starom Meste sa miešajú s hnevom pri spomienkach, čo všetko sa tu stratilo.“
4. Každý má svoje obľúbené miesta, kde si rád prevetrá hlavu a uvoľní sa. Kde je v Bratislave to vaše naj miesto?
„Z Bratislavy som vždy utekal do prírody, na bicykli popri Dunaji alebo Morave. V meste idem rád na dobré predstavenie do divadla, do kina Lumière alebo Europe. Mám radosť, že v Pisztoriho paláci dnes vidím pekné filmy, zatiaľ čo v detstve som tam musel so školou chodiť na sovietske bojové. Čapajeva som tam videl najmenej desaťkrát.“

5. Ako vnímate celomestskú parkovaciu politiku, ktorá dáva mestským častiam možnosť, aby si nastavili pravidlá samy a uprednostňuje domácich pred mimobratislavskými?
„Domáci musia mať pri parkovaní prednosť. Teda Račan v Rači, Petržalčan v Petržalke, Staromešťan v Starom Meste. To si myslím aj napriek tomu, že som už Mimobratislavčan a do mesta chodím takmer denne. Ak chce ísť niekto do inej časti, môže použiť MHD alebo si môže za parkovanie zaplatiť.
Mesto by malo mať svoju celomestskú politiku, ale časti by si mali robiť svoju.
Niekoľko rokov som žil neďaleko Londýna a oceňoval som, že vjazd do centra mesta je spoplatnený. Síce som nadával na vysoké parkovacie poplatky, ale súhlasil som s nimi. Páčilo sa mi, že nákladné autá, ktoré nadmerne znečisťujú ovzdušie, mali do širokého centra zákaz vjazdu. Pri riešení parkovanie nejde len o parkovanie, ale aj o zlepšenie životného prostredia pre bývajúcich.“
6. Dávny Pressburg bol multikultúrny. Do vojny tu žili pokope Slováci, Nemci, Maďari, Česi či Židia. Je tu dnes podľa vás miesto pre migrantov a viete si v Bratislave predstaviť mešitu?
„S xenofóbiou a rasizmom sa stretávam na každom kroku, aj v bežných nezáväzných rozhovoroch. Ľudia si ani neuvedomujú, koľko neznášanlivosti voči inakosti v nich je. Hranicu pre vnímanie xenofóbie a rasizmu majú postavenú veľmi vysoko. Aj keď si to neuvedomujú, ich výroky by ľuďom napríklad v Británii niekedy až vyrazili dych.

V meste, kde som v Anglicku žil, bola mešita uprostred centra, neďaleko anglikánskeho kostola z 12. storočia. Okolo nej bola štvrť, kde stále voňalo karí, lebo tam žili hlavne Pakistanci. Nemocnica bola tiež blízko, kolegovia moslimovia chodili namiesto obeda na obedné bohoslužby. A nikomu to neprekážalo.
Miesto pre migrantov je určite aj tu. Ale neviem, či už dnes. Keď vidím ľudí inej pleti, vždy spozorniem a sledujem, či ich niekto nenapadne. Aj keď som psychiater, nepovažujem sa za paranoidného, manželka si, naopak, myslí, že som až naivne dôverčivý. Postavenie mešity by som vnímal ako signál, že tu už žijú dobrí, slušní a tolerantní ľudia.“
7. V meste žijú ľudia z rôznych kútov. Tí na domácich nadávajú, a nevraživosť funguje aj opačne. V čom tkvie podľa vás problém?
„To nie je len zvláštnosť Bratislavy. Po komunizme nezmizli hnevlivosť, neúcta k iným, podráždenosť a netolerancia. Mali by existovať komunitné centrá, kde by sa ľudia stretávali, kde by mohli vytvárať susedské komunity a kde by tí, ktorí tu žijú o nejaký rok dlhšie ako iní (lebo Prešpurákov je už asi málo), zistili, že aj novoprišelci zo Záhoria či Zemplína sú tiež len ľudia ako oni.“
8. Potrebuje Bratislava metro?
„Bolo by to príjemné, ale myslím si, že Bratislava je malá a nepotrebuje ho.“
9. Ktorému zaniknutému miestu v Bratislave by ste rád prinavrátili život?

„Okoliu Slavína, Horského parku. Vlastne všade, kde do prírody metastázovali vily a ich arogantní vlastníci, ktorí sa potrebujú skrývať za vysoké betónové ploty.“
10. Povedzme, že máte stotisíc eur na to, aby ste tu niečo zmenili. Na čo by ste ich dali?
„Najprv by som musel mať milióny, za ktoré by sa dali vykúpiť voľné pozemky (ak ešte nejaké sú). Potom by som tam dal za tých stotisíc postaviť športoviská pre deti, kde by mohli hrať futbal a iné športy kedykoľvek bez toho, aby museli byť stále pod dozorom a organizované v kluboch.“