BRATISLAVA. Fotografický Ateliér Kozics (1854 - 1926/1929) fungoval v meste dlhých sedem desaťročí. Za toto obdobie dynastia Kozicsovcov vytvorila obrovské množstvo portrétov jeho obyvateľov a záberov na mesto.
Vznikli známe portréty Franza Liszta, národného buditeľa Jozefa Miloslava Hurbana či rodiny Ostroluckých. Tomuto ateliéru vďačíme aj za sériu spomienkových obrázkov na vtedajší Prešporok, za reportážne fotografie dokumentujúce požiar v podhradí či povodeň na Dunaji.
Dnes sú preto jedinečným záznamom o meniacej sa podobe mesta.
Občianske združenie Bratislavské rožky sa rozhodlo sprístupniť verejnosti výber z týchto vzácnych historických fotografií. V spolupráci s Múzeom mesta Bratislavy (MMB) vydáva na rok 2019 kalendár s fotografiami Ateliéru Kozics.
"Po úspechu minuloročného cyklu fotografií Souvenir de Pressbourg z dielne fotografa Karla Körpera nám bolo jasné, že v ďalšom kalendári chceme použiť fotky z tohto legendárneho ateliéru," ozrejmil Sándor Papp.
Vyberali najmä také zábery, ktoré zachytávajú aj dnes ľahko identifikovateľné miesta. Takou je napríklad Beblavého ulica pod Hradom, kde je dnes krčma U čerta, výhľad z Hradu na mesto či pohľad na mesto z Petržalského brehu.
Milovníkov histórie mesta potešia menej známe zábery dobového Prešporka.
Patrí medzi ne fotografia z roku 1885, ktorá vznikla na mieste dnešného Trnavského mýta, kde bol kedysi Dobytčí trh, alebo unikátna fotografia Zámockej ulice s dnes už zbúranou ortodoxnou synagógou z roku 1870.
Záujemcovia si kalendár môžu kúpiť na vianočných trhoch na Františkánskom námestí v stánku Bratislavských rožkov.
OZ Bratislavské rožky tento rok vydali
Prešporský muzikmajster Batka v edícii Bratislavské rozprávky (slovenská verzia rozprávky o archivárovi Jánovi Batkovi).
Kalendár na rok 2019 s fotografiami z Ateliéru Kozics.
Rozprávka, kalendár a ďalšie knihy, ktoré OZ Bratislavské rožky vydali, sa dajú kúpiť na vianočných trhoch na Františkánskom námestí.
Ateliér Kozics
Zakladateľom legendárneho ateliéru, prvého veľkého fotografického ateliéru vo vtedajšom Prešporku, dnešnej Bratislave, bol Eduard Nepomuk Kozics.
Dubnický rodák pravdepodobne prišiel do Prešporku koncom 40. rokov 19. storočia. Údaje o počiatkoch jeho fotografickej živnosti sa mierne líšia, ale vo všeobecnosti sa za začiatok pôsobenia Ateliéru Kozics uvádza rok 1854.
Najprv mal E. N. Kozics ateliér na Kozej ulici v Slubekovej záhrade. Vtom čase to bola periféria mesta. O pár rokov sa presťahoval na dnešné Hviezdoslavovo námestie, neďaleko mestského pivovaru.
Dnes sa v týchto priestoroch nachádza hotel Park Inn. Odtiaľ sa presťahoval do pôvodne dvojposchodového domu vedľa hotela U zeleného stromu.
V súčasnosti je dom súčasťou budovy, v ktorej sídli americká ambasáda.
"Jeho ateliér bol jedným z absolútne najlepších v meste," ozrejmila kurátorka Múzea mesta Bratislavy Elena Kurincová a spoluautorka výstavy Mesto v atelieri/ateliér v meste. Konala sa v Starej radnici v roku 2016.
Jeho klientelou boli šľachtici, bohatí mešťania, obchodníci, ale aj stredná nižšia vrstva, herci aj národní buditelia. V jeho ateliéri vznikli preto aj fotografie Jozefa Miloslava Hurbana či Pavla Mudroňa.
"Veľmi veľa jeho portrétnych fotografií sa zachovalo v šľachtických rodinách, napríklad aj v rodine Ostrolúckych," ozrejmila Kurincová. Ich príslušníci sa dávali fotografovať počas návštev vtedajšieho Prešporka.
Popri vysoko kvalitných portrétoch však E. N. Kozics fotografoval aj mesto. Vytvoril sériu fotografií, ktoré Pressburger Wegweiser v roku 1865 avizoval ako spomienkové obrázky pre blízkych a vzdialených priateľov Prešporka, píše sa v katalógu k výstave Mesto v atelieri/ateliér v meste.
Okrem dnes už ikonických panoramatických pohľadov na mesto a dominánt fotografoval aj predmestia. Podľa Eleny Kurincovej sa dokonca našli aj fotografie Devína a Hainburgu.
Farba vo fotografii
Podľa dostupných informácií E. N. Kozics používal fotoaparáty francúzskych a nemeckých značiek a pracoval aj s Petzvalovým objektívom. Sledoval vývoj vo fotografii a experimentoval aj s farebnou fotografiou.
"Venoval sa chromofotografii, čo nie je farebná fotografia v pravom zmysle slova, ale kolorovaná fotografia," vysvetľuje E. Kurincová.
Pri chromofotografii sa vytvorili z toho istého negatívu dva pozitívy. Tie sa potom kolorovali a spojili s jemnou medzerou medzi nimi, aby výsledný obrázok vytváral 3D efekt. Každá chromofotografia, kedže ju bolo treba kolorovať zvlášť, je tak unikátom.
"Budili dojem maľby alebo miniatúr, ktoré sa dovtedy používali," vysvetľuje Kurincová. Chromofotografiu na plátne si dokonca dal aj patentovať.
Ateliér pokračuje
E. N. Kozics zomrel v roku 1874 vo veku 45 rokov. Ateliér potom viedla jeho manželka Karolína a neskôr syn Eduard Karol Baromeus, známy ako Ede Kozics. Narodil sa ako pohrobok tri mesiace po smrti otca.
Na rozdiel od neho sa Ede Kozics menej venoval portrétnej fotografii a keď, tak skôr skupinovým tablám. Viac fotografoval architektúru, ale venoval sa aj reportážnej fotografii. Od neho pochádzajú zábery na povodeň v meste v roku 1899, požiar podhradia v roku 1913 či výstavbu sirotinca na Hlbokej ceste.
"Bol členom spolku na reštaurovanie Dómu sv. Martina, fotografoval krypty v jeho podzemí aj Donnerovu sochu sv. Martina," povedala Kurincová. Zdokumentoval aj jej prenesenie do interiéru. Počas regotizácie dómu sa socha, pôvodne súčasť hlavného oltára, ocitla vonku.
Nafotografoval aj prvú expozíciu Múzea mesta Bratislavy, najstaršieho múzea v Bratislave vôbec. Tento rok si pripomína 150. výročie založenia.
Posledná datovaná fotografia z Ateliéru Kozics je z roku 1926, hoci vo vtedajšom mestskom adresári figuroval aj v roku 1929. Neskôr ateliér prenajali ostravským fotografom Boček & Valentík.
Ateliér Kozics v zbierkach
Múzeum mesta Bratislavy vlastní ako inštitúcia najväčšiu zbierku fotografií ateliéru Kozics - je ich asi 1200. Časť z nej získalo ešte v 90. rokoch 19. storočia, keď Ede Kozics fotil jeho prvú expozíciu a niektoré zbierkové predmety. Z pôvodne dokumentárnej fotografie sa tak stal zbierkový predmet.
Múzeum zbierku postupne rozširuje, keď sa mu darí získavať fotografie aj zo súkromných zbierok. Za najunikátnejšie sa pokladajú chromofotografie.
"Momentálne ich máme 19, čo je najväčšia zbierka chromofotografií Ateliéru Kozics vôbec a je šanca, že v najbližšom čase získame ďalšie," povedala Kurincová.
Ďalšie fotografie sa nachádzajú v múzeách, rodinných albumoch a súkromných zbierkach aj inde na Slovensku.
