BRATISLAVA. Oslavu mladého vína vo Francúzsku stelesňuje "božolé nuvó". Na Slovensku zas máme svätokatarínske a svätomartinské víno. Na rozdiel od Francúzska môžme mladé vína ochutnať tento rok o celých desať dní skôr.
Podľa francúzskych vinárskych zákonov sa prvé fľaše z daného ročníka beaujolais nouveau môžu otvárať až úderom polnoci tretieho novembrového štvrtka. Tento rok to pripadá na 15. novembra.
Na Slovensku zákon povoľuje mladé vína vo fľaši uviesť už od prvého novembrového pondelka. Tento rok to pripadlo na 5. novembra.
V Beaujolais ide o vydarený marketingový ťah a tretí štvrtok v novembri sa v celom svete stal oslavou nového vína. Tamojší vinári vďaka tomu vypredajú v podstate za jediný deň celú svoju produkciu.
Aby sa mohli vína nazývať mladými, fľaše sa musia byť naplnené najneskôr do 31. decembra. Takéto vína sú určené na okamžitú konzumáciu, nemajú potenciál na vyzrievanie vo fľašiach. Vinári ich odporúčajú skonzumovať do konca februára nasledujúceho roka.
"Mladé víno je pôvabné a príťažlivé ako 16-ročné dievča. Mladosť však netrvá večne," hovorí manažér Svätokatarínskeho vína Milan Kováčik.
Mladé víno musí byť svieže, čisté, musí disponovať krásnou ovocnosťou a primárnymi arómami.
Svätokatarínske vína
Reakciou na snahy predávať na Slovensku zahraničné mladé vína bolo v roku 2011 obnovenie tradície svätokatarínskeho vína.
"Svätokatarínske víno je spoločná značka vinárov, ktorá sa stará o marketingovú podporu a predaj vín s touto značkou. Toto zoskupenie je otvorené a jedinou podmienkou je vyrobiť kvalitné mladé víno z presne stanovených odrôd," ozrejmil Kováčik.
(zdroj: Svätokatarínske víno)Sú to skoré odrody ako Irsai Oliver, Müller Thurgau či Sauvignon, ktoré dozrievajú už v polovici leta. Červené vína potrebujú na vyzretie dlhší čas, z povolených odrôd pre svätokatarínske víno boli vylúčené.
Ochranná známka predstavuje značku kvality. Aby mladé víno mohlo byť takto označené, musí splniť prísne požiadavky.
"Cez degustačnú komisiu ani tento rok neprešli všetky vína, ktoré boli prihlásené. Je pre nás veľmi dôležité, aby sme mohli povedať, že svätokatarínske víno je najlepšie mladé víno sezóny," povedal Kováčik.
Degustovalo sa 23. októbra a prihlásené vína hodnotili traja odborníci. Okrem medzinárodného degustátora a vinárskeho publicistu Tibora Vitteka ako predsedu komisie to boli zástupca Asociácie someliérov Miroslav Jajcay a Marek Závradský, vedúci odboru kontroly vína Štátnej veterinárnej a potravinovej správy.
Do tohtoročnej kolekcie svätokatarínskych vín vybrali 11 vín od siedmich vinárstiev - desať bielych a jedno ružové.
Aký bol rok 2018?
Pre teplé a suché leto sa súčasný rok a oberačková sezóna posunuli o dva až tri týždne skôr.
"Výrazný posun smerom k letu je požehnaním pre mladé vína. Vinári získajú dostatok času a mladé vínka môžu do 5. novembra krásne vyzrieť a prísť na trh v tej najkrajšej podobe s akou sme sa od vzniku svätokatarínskych vín stretli,“ vysvetľuje manažér Svätokatarínskeho vína Milan Kováčik.
Ochutnať svätokatarínske vína sa bude dať od piatka 9. novembra až do nedele 11. novembra aj vo Fresh markete. Potom nasledujú ďalšie akcie v jednotlivých prevádzkach, ktoré svätokatarínske víno ponúkajú.
Svätý Martin neprináša len sneh
Aký bol uplynulý rok pre vinohradníkov a vinárov a aké vína sa im podarilo vyrobiť, milovníci vín budú môcť zistiť aj počas Staromestských martinských hodov na Rudnayovom námestí.
Svoje celoročné úsilie od piatka do nedele predstavia vinári z Rače, Nového Mesta, Vajnôr a Devína v jedenástich stánkoch.
Pre tých, ktorí majú chuť pokračovať v ochutnávaní vín, či už mladých, alebo tých starších, môžu počas Dňa otvorených pivníc prejsť po Malokarpatskej vínnej ceste. Jej 19. ročník bude v piatok 23. a sobotu 24. novembra v mestách a dedinách na úbočí Malých Karpát od Bratislavy až po Trnavu.
Návštevníci môžu ochutnávať víno od malokarpatských vinárov v 169 vínnych pivniciach, vinárstvach či vínotékach aj v Bratislave.
Deň otvorených pivníc je najstarším takýmto podujatím na Slovensku a poskytuje milovníkom vína možnosť nielen mok ochutnávať, ale aj osobne sa stretnúť s jeho výrobcami.
Po bratislavských vínnych pivniciach
Možnosť koštovať víno dopestované priamo v Bratislave mali milovníci vína koncom októbra počas prvého ročníka akcie Po bratislavských vínnych pivniciach. Otvorených bolo pre nich takmer 30 pivníc a vinárstiev v Rači, Novom Meste, Vajnoroch a Devíne.
Pridanou hodnotou akcie bola kyvadlová doprava medzi Račou, Novým Mestom, Vajnormi a Devínom. Návštevníci tak nemuseli zložito riešiť prepravu medzi časťami mesta.
Zapojení vinári prijali akciu ako dobrú príležitosť spropagovať miestne vinárstva a vína dopestované na svahoch nad mestom.
Bratislava síce býva zapojená aj do najväčších akcií na Malokarpatskej vínnej ceste, ale v konkurencii s tradičnými vinárskymi mestami ako Modra alebo Pezinok vždy ťahá za kratší koniec.
Ľudia, keďže nechcú riešiť dopravu medzi jednotlivými otvorenými pivnicami od Bratislavy po Trnavu, rozhodnú sa ísť napríklad len do Modry, kde je tradične otvorených viac ako 30 pivníc.
"Treba spropagovať bratislavských vinárov, lebo počas akcií na Malokarpatskej vínnej ceste jednoznačne prehrávame," povedal Marián Vladár z vinárstva Víno Vladár a syn z Nového Mesta.
Ďalšími vinármi v Novom Meste, ktorí otvorili priestory pre návštevníkov, boli Pivnica bratov Číčkovcov a Poľnohospodárske družstvo Bratislava – Vinohrady. To tento rok oslávilo už 70. výročie založenia.
Na 30 hektároch pestujú odrody typické pre malokarpatský región ako Müller Thurgau, Rizling rýnsky, Frankovka modrá či Veltlínske zelené.
Vyrábajú i bazové, šípkové či levanduľové vína. Pripravujú sa primiešavaním koncentrátov do vína Müller Thurgau a podľa odborníkov to nie sú vína, ale alkoholické nápoje na báze vína.
V Poľnohospodárskom družstve Bratislava – Vinohrady vyrábajú aj bazové, šípkové či levanduľové vína. (zdroj: Jana Liptáková)Ján Drobný z predstavenstva Poľnohospodárske družstvo Bratislava – Vinohrady pokladá otvorenie pivníc len v Bratislave za dobrú možnosť budovať lokálpatriotizmus.
"Ľuďom z nedávno postaveného sídliska Malé Krasňany sa páči, že keď si sadnú na balkón, vidia z neho na vinohrad, v ktorom bolo dopestované hrozno, z ktorého bolo vyrobené víno, ktoré práve pijú. Práve takéto akcie budujú hrdosť na miesto, kde žijú,“ povedal Ján Drobný.
Dominovala Rača
Najviac pivníc, až sedem, bolo otvorených v Rači. Po prvýkrát návštevníci mohli nahliadnuť do rozsiahlych vínnych pivníc v podzemí Nemeckého kultúrneho domu a vychutnať si v nich vzorky guľatej a harmonickej frankovky vinára Miloša Máťuša.
Časť pivníc zo začiatku 40. rokov minulého storočia využíva už niekoľko rokov na dlhodobé vyzrievanie vína.
"Je to perfektne postavené, je tu dobrá klíma," povedal Miloš Máťuš. V minulosti slúžili na výrobu prémiových červených vín a sektov.
Frankovka zrejúca v pivniciach v podzemí Nemeckého kultúrneho domu. (zdroj: Jana Liptáková)Návštevníci mohli zavítať aj do zrekonštruovanej 300- či 400-ročnej klenbovej pivnice vinohradníckeho domu v starej Rači.
Sídli v nej vinárstvo mladého vinára Pavla Chvosteka.
V historickom vinohradníckom dome vinár Pavol Chvostek zachoval kamennú časť starého kládového lisu. (zdroj: Jansa Liptáková)"Zachovali sme pôvodnú architektúru, nič sme nenadstavovali," ozrejmil Chvostek. Pamiatkou na vinársku minulosť je kamenná časť starého kladového lisu. Plánujú tu robiť ochutnávky vína, firemné akcie či svadby.
Vínnu pivnicu otvoril aj vinár Eduard Brychta a vína od piatich vinárov sa dali ochutnať v Obecnej pivnici.
Vinár Eduard Brychta ukazuje kde všade sa v Rači nachádzajú vinohrady. (zdroj: Jana Liptáková)Devín ponúkol ríbezlák
Zatiaľ čo v Rači vinári ponúkali tradičnú račiansku frankovku, v Devíne kraľovalo ríbezľové víno. Jeho výrobou sa miestni vinári preslávili po celom svete a dnes aj vďaka snahám Augustína Mrázika a ďalších tradičných výrobcov zažíva renesanciu.
(zdroj: Jana Liptáková)Okrem vín, s ktorými vinár Mrázik vyhráva ceny na svetových súťažiach, návštevníci sa mohli dozvedieť aj príbeh ďalšieho vinára, Benedikta Halása, ktorý sa v rodinnej tradícií výroby ríbezľového vína rozhodol pokračovať koncom 90. rokov minulého storočia.
V pivnici na devínskej fare víno ponúkali piati vinári vrátane rodinného hobby vinárstva Kataríny a Pavla Plesníkovcov či vinárstvo Jozefa Parollyho.
Ak ste si uňho kúpili víno, fľašu ste si mohli sami zaštupľovať na štupľovačke.
Na devínskej fare. (zdroj: Jana Liptáková)V Pivnici Štefana návštevníkom víno rozlievali vnuci tradičného devínskeho výrobcu ríbezľového vína Štefana Vlčeka. Tí pokračujú v rodinnej tradícii, keď k výrobe ríbezľového vína pridali aj výrobu hroznového vína.
Sám stále čiperný 82-ročný Štefan Vlček, ktorý ríbezlák dorába už od roku 1965, záujemcom ukazoval priestory s veľkými antikorovými tankmi na výrobu vína.
Čiperný 82-ročný Štefan Vlček rád porozprávalk o výrobe tradičného ríbezľového vína. (zdroj: Jana Liptáková)
