Bratislavské snemy boli významnou udalosťou v živote mesta, nielenže sa zišla elita z celého kráľovstva, ale snemové rokovania sprevádzali aj zábavy, najrôznejšie spoločenské a kultúrne podujatia.
Tak 18. novembra 1796 obecenstvo očaril len osemnásťročný bratislavský rodák Johann Nepomuk Hummel.
Podľa dobovej tlače už nebol neznámym hudobníkom, vrátil sa práve z turné v Anglicku, Škótsku, Nemecku, Dánsku a Holandskú, kde získal obrovské ovácie.
Lýceum v Prešporku vzdelávalo aj buditeľov Čítajte Podľa dobovej tlače sa však jeho prvý koncert v meste uskutočnil v Mestskom divadle už o tri roky skôr a táto správa je totožná aj s prvou informáciou o verejnom koncerte na fortepiáne u nás.
Pri tejto príležitosti pre umelca nový nástroj postavil bratislavský výrobca organov Johann Georg Klöckner. Klavír sa stal umelcovým cvičným nástrojom a zachoval sa dodnes.
Spomínané druhé vystúpenie mladého klavírneho virtuóza v Bratislave sa uskutočnilo len päť dní pred hudobnou akadémiou Ludwiga van Beethovena.
Nebola to náhoda, v meste prebiehalo zasadnutie Uhorského snemu. Podľa zachovanej korešpondencie na financovaní jeho pobytu v našom meste sa podieľali výrobca klavírov Johann Andreas Streicher a jeho manželka, ktorá s bratom vo Viedni viedla úspešnú firmu na výrobu klávesových hudobných nástrojov.
Beethovenovi poslali do Bratislavy klavír, čo by sme dnes označili za premyslený marketingový ťah. Podľa listu Streicherovi Beethoven však túto možnosť odmietol, na nástroji nehral, ale bol ochotný predaj klavíra sprostredkovať.
Albertina sa rodila aj na hrade nad Prešporkom Čítajte Dôvody odmietnutia nepoznáme, nevieme, prečo mu klavír nevyhovoval ani na akom nástroji na akadémii hral.
V paláci grófa Kegleviča na Panskej ulici bývali počas snemovaní ubytovaní významní predstavitelia uhorskej šľachty a počas svojho prvého Beethovenovho pobytu v Bratislave tu bol ubytovaný aj on.
Ono to nebolo až také jednoduché. Lebo sedemnásťročná Anna Lujza Barbora Keglevičová, ktorú volali Babetta, nebola len umelcovou súkromnou žiačkou vo Viedni, ale bola vraj aj vynikajúcou klaviristkou.
Zlé jazyky tvrdili, že medzi nimi bolo niečo viac ako len vzťah učiteľ a žiačka. Beethoven bol vraj do nej zamilovaný a venoval jej niekoľko svojich diel, napríklad Sonátu pre klavír no. 4 v Es dur či Piano concerto no. 1 v G dur, opus 15.
Ich blízky vzťah – obdiv k hudobnému géniovi a obdiv mladosti a krásy napokon nenarušil ani Babettin sobáš s významným hudobným mecénom, kniežaťom Odescalchim.
