V novembri 1770 prijala Mária Terézia kurfirsta Xavera Saského, ktorý podľa požadovanej dvorskej etikety pre svojho mladšieho brata Alberta požiadal o ruku jej dcéry Márie Kristíny.
To, čo nasledovalo, bolo v najvyšších spoločenských vrstvách niečo nevídané, mladá arcivojvodkyňa sa mohla vydať z lásky. Tak ako sa z lásky mohla vydať aj jej matka.
Aby posilnila zaťovo spoločenské postavenie, vymenovala ho za poľného maršala, previedla naňho Tešínske vojvodstvo a po smrti palatína Ľudovíta Baťáňa sa stal miestodržiteľom Uhorska.
Porušila tým princíp autonómie kráľovstva, podľa ktorého palatína nemal dosadzovať panovník, ale mal byť volený stavmi.
Kráľovná potrebovala nespokojnej uhorskej šľachte vládnuť pevnou rukou a pokojný, priateľský, rozvážny, ale súčasne cieľavedomý, nekompromisný a najmä oddaný Albert bol ideálnou voľbou.
Mária Terézia porušila sľuby uhorskej šľachte Čítajte Sídlom manželského páru sa stal Bratislavský hrad, ktorý prešiel rozsiahlou rekonštrukciou za viac ako milión zlatých a na východnej strane pristavili modernú stavbu nazývanú Terezianum.
Manželia nepriniesli do mesta len honor (prislúchalo im oslovenie kráľovské veličenstvá) a dvorskú etiketu, ale aj zábavy, plesy, koncerty, poľovačky a rôzne slávnosti. Navyše Albert bol znalcom a zberateľom výtvarného umenia.
Onedlho po svadbe, po dlhom a ťažkom pôrode Mária Kristína porodila dcérku, ktorá však hneď po krste zomrela.
Matka vďaka lekárskej starostlivosti prežila, ale svojmu manželovi už následníka dať nemohla. Po smrti Máriinho brata Leopolda, adoptovali synovca Ľudovíta, a ten po Albertovej smrti zdedil titul vojvodu i Tešínsko.
Manželia strávili v Bratislave pätnásť rokov a boli to aj časy častých návštev Márie Terézie v meste. Kým sa dvor zdržiaval v neďalekom Schlosshofe, matka prichádzala za svojou dcérou, ale jej návštevy mali skôr súkromný charakter, bez zvyčajnej pompy a ceremónií.
Mária Terézia nariadila povinné očkovanie Čítajte Albert sa neskôr stal guvernérom Habsburského Nizozemska, v Bruseli dal postaviť palác Laeken, v ktorom dnes sídli belgická kráľovská rodina, a túto etapu ich života ukončila v roku 1793 francúzska revolúcia.
Odišli do Viedne a usadili sa v paláci neďaleko Hofburgu. Albert sem dal presťahovať aj svoju umeleckú zbierku, pri preprave umeleckých artefaktov sa však jedna z lodí potopila, a tak sa vraj stratila tretina jeho obdivuhodnej umeleckej kolekcie.
V paláci má dnes sídlo jedno z najprestížnejších umeleckých múzeí sveta – Albertina, ktorá sa rodila na hrade nad Bratislavou.
Čo viete o korunováciách v Prešporku? (kvíz) Čítajte
