V našej štvrti je niekoľko anglických škôlok, jedna maďarská a, samozrejme, niekoľko slovenských.
Veľmi rada na ulici či v obchode počúvam deti, ako hovoria so svojimi rodičmi. Okrem jazykovo jednoliatych rodín ma fascinujú tie zmiešané. Sú rodičia, ktorí hovoria na deti po maďarsky, ale deti odpovedajú po slovensky.
Iní hovoria po anglicky s jasným slovenským prízvukom a deti s dokonalým anglickým.
Minule akýsi otecko vysvetľoval po anglicky dcére, že si môže vybrať nejakú sladkosť a smeroval ju k nejakému tvarohovému nanuku. Ona však chcela nanuk čokoládový. To zas nechcel dovoliť otecko. Potom povedala, že si dá radšej niečo iné, „something very, very sladké“. A odbehla k cukríkom.
Bratislava je jasným viacjazyčným mestom.
Angličtina sa tu už udomácnila tak ako kedysi maďarčina, nemčina či latinčina. Je z nej biznisový aj škôlkarský jazyk. Ktovie, koľko stáročí tu ostane a čo príde po nej.
