Nič nezblíži susedov tak, ako nejaká menšia havária. Na Dunajskej nám minulý týždeň pri nejakých výkopových prácach omylom presekli vodovodné potrubie. Voda vraj na ulici striekala ako islandský gejzír.
Určite to bol zaujímavý vizuálny zážitok, až na to, že potom museli na celej ulici vypnúť vodu. Ľudia prišli domov z práce, voda netiekla, no pristavili nám cisternu.
V podvečerných hodinách zavládla na ulici žoviálna susedská atmosféra. Vtipkovali sme pri cisterne plniac si kýble a fľaše vodou. Bolo nám do smiechu, lebo nemrzlo a vedeli sme, že je to len dočasné. Susede, ktorá prišla práve domov z chemoterapie, nabral vodu sused.
V duchu som rozmýšľala, či ráno nastane pouličné umývanie zubov pri cisterne, ako na nejakom festivale.
No nestihla som si to overiť, lebo v noci dodávku vody našťastie obnovili. V takýchto chvíľach sa ukazuje, aké máme susedstvo. To naše je veselé a nápomocné.
