Rada sa hrávam na vrstvenie. Netreba k tomu nič, len vlastnú pamäť. Čím je človek starší a čím dlhšie žije na jednom mieste, tým lepšie sa hrá.
Výborne sa dá hrať na rohu Ul. 29. augusta a Mlynských nív. Začnime odteraz.
Nedávno sa sem presťahovala cukráreň, ktorá sídlila len o pár domov ďalej. Našťastie si so sebou vzala tradičný zákuskový repertoár. Na mieste, kde dnes stoja zákusky, stáli ešte nedávno nové aj opravené bicykle. Pred bicyklami tam stáli pokladnice.
Bývala tam totiž samoobsluha. Chodili sme do nej, keď ešte v okolí neboli žiadne supermarkety. Kupovávali sme tam rožky, tresku na váhu a káva sa po kúpení pomlela v mlynčeku pri dverách.
Ďalej do minulosti bez pomoci starších ísť neviem. Vraj tam bola krčma. A predtým? Predtým tam možno stálo niečo úplne iné. A ešte dávnejšie tam tieklo dunajské rameno. Ale to sme už v inom storočí.
Na tomto mieste sa hra končí, kým nepribudne ďalšia vrstva.
