Vladimír Tomčík, združenie Devínska brána
Ešte pred nástupom Márie Terézie na trón v roku 1738 bola pri Uhorskej miestodržiteľskej rade zriadená zdravotná komisia zameraná na boj proti moru, šíreniu epidémií a nákazlivých chorôb.
Básne vyvolali ostrú polemiku Čítajte Dovtedy v Uhorsku v podstate neexistovala programovo organizovaná zdravotná starostlivosť a komisia (dnes by sme povedali) metodicky usmerňovala prácu lekárov, chirurgov, ránhojičov a odborného zdravotníckeho personálu.
Mladá panovníčka na tieto snahy nadviazala a v rámci svojich reforiem nezabudla ani na zdravotníctvo. Veď sa jej to dotýkalo aj osobne – dve z jej detí, ako i nevesta, manželka syna Jozefa, podľahli čiernym kiahňam.
Zriadila stálu hygienickú službu a stanovila minimálny počet lekárov na počet obyvateľov.
Nedostatok lekárov či pôrodných asistentiek sa usilovala vyriešiť rozvojom zdravotníckeho školstva, nariadila povinné očkovanie a zakazovala šarlatánske techniky takzvaných liečiteľov.
Pôvodcom a organizátorom týchto zmien bol priekopník očkovania, jeden z jej najbližších spolupracovníkov a osobný lekár, Holanďan Gerhard van Swieten.
Cisár spoznal plány bláznivej ženy Čítajte Členom Kráľovskej zdravotníckej rady bol aj lekár, chemik a balneológ Ján Justus Torkoš. Keď 26. októbra 1752 Mária Terézia vydala nariadenie, aby stolice (vtedajšie administratívne jednotky) vydržiavali odborníka – lekára nazývaného fyzikus, v Bratislave ním bol práve Torkoš.
Fyzikus mal pôsobiť v každom stoličnom meste, platený bol z prostriedkom stoličného úradu a mal dohliadať na dodržiavanie príkazov zdravotníckych orgánov. Vykonával aj vlastnú medicínsku prax a chudobným mal vydávať recepty zadarmo.
Torkoš pochádzal zo slovenskej rodiny, narodil sa roku 1699 v Györi, kde bol jeho otec evanjelickým farárom, a zomrel v Bratislave roku 1770. Na gymnáziu bol jeho pedagógom Matej Bel, farmáciu a chémiu študoval u Karola Mollera v Banskej Bystrici, filozofiu a medicínu na univerzite v Halle.
Patrónke sa nevyhýbali výbuchy Čítajte Pôsobil v Komárňanskej i Ostrihomskej stolici, v Bratislave sa pokúsil založiť lekársky spolok (jeho stanovy sú v mestskom archíve) a bol čestným členom viacerých prestížnych medzinárodných vedeckých inštitúcií. Torkoš bol aj priekopníkom našej balneológie, skúmal a opísal piešťanské kúpele.
Mimoriadne cenný je prvý uhorský liekopis – Taxa pharmaceutica Posoniensis, ktorý vydal roku 1745 a názvy uvádza nielen v latinčine, ale i v slovenčine, nemčine a maďarčine.
Armádna listina vydaná Máriou Teréziou. (zdroj: TASR)
