Vladimír Tomčík, združenie Devínska brána
Rok po rakúsko-maďarskom vyrovnaní slovenskí študenti Právnickej akadémie v Bratislave 19. októbra 1868 založili spolok Napred – Naprej.
Dve desiatky mladých mužov, ktorí významnou mierou prispievali k rozvoju národného uvedomenia, sa pravidelne týždenne stretávali, diskutovali, pripravovali prednášky, čítali z prózy a recitovali básne.
Cisár spoznal plány bláznivej ženy Čítajte Nielen Jána Kollára, Andreja Sládkoviča či ďalších štúrovských autorov, ale tu boli prvý raz zverejnené práce viacerých budúcich básnikov a spisovateľov a vydávali aj vlastný, rukou písaný časopis.
Za predsedu spolku zvolili Svetozára Hurbana-Vajanského a záštitu nad mladými nadšencami prevzali ich starší kolegovia, právnici Michal Mudroň a Vendelín Kutlík.
Okrem už spomínaných aktivít, podľa vzoru svojich obrodeneckých predchodcov, organizovali výlety na Devín a pripravovali oslavy (samozrejme, tajne a v úzkom kruhu) významných národných výročí.
Mali aj vlastnú knižnicu, spevokol a úzko spolupracovali so srbským študentským spolkom Sloboda a viedenským študentským spolkom Tatran.
Patrónka ponúkala prácu, nevyhýbali sa jej výbuchy Čítajte Študenti práva v Prešove tiež žili intenzívnym spoločenským a kultúrnym životom a roku 1871 vydali literárny almanach s rovnakým názvom Napred – Národni zábavník mládeže slovenskej.
Jeho zostavovateľmi boli Koloman Banšell a Pavol Orságh (Hviezdoslav) a venovali ho „vreleľúbeným otcom národa“.
Lenže publikované básne vyvolali ostrú polemiku medzi príslušníkmi staršej generácie a zástancami konzervatívnych estetických princípov, ktorí almanach zavrhli ako „ideový paškvil, ako jedovaté býlie, vyrastajúce z bahna materializmu, čo v literatúre nemá miesto“.
Išlo v podstate o konflikt medzi konzervatívnymi tradicionalistami a liberálmi, predstaviteľmi takzvanej novej školy slovenskej. Mladí autori sa útokom bránili a Hviezdoslav písal:
„Vy mi chcete rozkazovať,
Jak sa mám v mladosti chovať?
Len ho pozri stará pleseň
Kaiserky sa predávali za grajciar Čítajte Chce mladosti spievať pieseň.“
Nedošlo len o slovné ataky, ale Andrej Sytniansky, redaktor Orla, negoval Hviezdoslavove príspevky, a tak jeho tvorba týchto rokov zostávala dlho v rukopise.
