Vladimír Tomčík, združenie Devínska brána
Na mieste šiesteho vydrického mlyna postavil viedenský podnikateľ Georg Roth roku 1875 továreň na patróny – Patrónku, ktorá dala názov celej lokalite v západnej časti mesta. V podniku pracovalo spočiatku 50 zamestnancov, ale v čase vypuknutia prvej svetovej vojny ich počet dosiahol až tri tisícky.

Po vzniku Československej republiky sa závod osamostatnil. V tridsiatych rokoch tu vyrábali nielen vojenskú, ale i loveckú a športovú muníciu.
Výroba dosiahla až milión nábojov denne a boli určené na export predovšetkým do Belgicka, Británie a Austrálie.
Výroba patrónov bola mimoriadne riziková. V roku 1894 došlo vo fabrike k výbuchu. Podľa dobových záznamov „hasičstvo pod vedením hlavného veliteľa J. Sendleina uhasilo požiar v krátkom čase. Súčasne vyrukovali hasiči záchranného oddielu s fiakrami a záchrannými vozmi Červeného kríža na miesto nešťastia. Ťažko ranených robotníkov zaviezli do nemocnice, kde všetci štyria umreli“.
Takýchto udalostí bolo viac. V roku 1931 pri požiari hrozil výbuch vyrobenej munície a obyvatelia z okolia preto utiekli do blízkeho lesa.

Slovenský Večerník 24. októbra 1930 písal: „Dnes odpoludnia o 4. hodine konal sa pohreb siedmich obetí výbuchu v bratislavskej Patrónke. Pred pitevným ústavom shromaždilo sa robotníctvo s prápormi, medzi nimi odborová organizácia kovorobotníkov pri strane čsl. nár. soc. so zástavami strany a dve robotnícke hudby. Po 16. hodine sprievod vyšiel od pitevného ústavu k blumentálskemu hrobitovu.
Pred siedmimi rakvami, ktoré boli naložené na troch pohrebných vozňoch, išli robotnícke spolky, za tretím vozom išli príbuzní nešťastných obetí, deputácia mesta Bratislavy, zemského úradu, riad, muničnej továrne, deputácie spolkov a korporácií a za nimi sprievod robotníctva a obecenstva.
Obecenstvo tvorilo tiež špalír od pitevného ústavu až ku hrobitovu, kde stála deputácia uniformovanej stráže, hasičstva, železničiarov atď.

Po cirkevných obradoch, ktoré vykonal farár Bozdech s dvoma kaplánmi, prehovoril za robotníctvo muničnej továrne robotník Weis a maďarský robotník Fehér.
Za mesto Bratislava rozlúčil sa s obeťami nešťastia prvý námestník starostu dr. Kraus, za zemský výbor red. Korman... Zatknutý štkpt. Valoušek, ktorý je obviňovaný z nedostatočného dozoru v továrne, čo aj zapríčinilo katastrofu, odvolal sa dnes proti väzbe a jeho vec rozhodne zajtra obžalobná rada.“