V rubrike Prešporské desatoro odpovedajú zaujímaví Bratislavčania na rovnakých 10 otázok.
1. Niekto Bratislavu vníma ako krásavicu na Dunaji, iný ako predmestie Viedne a niekto zas ako špinavú dieru s neochotnými ľuďmi. Čím je pre vás?
„Mojím rodným mestom. Nezabudnem na hry s kamarátmi v detstve v uliciach Starého Mesta. Vtedy ošarpaného, ktoré za posledné dve desaťročia prešlo viditeľnou premenou. Futbalovými bránkami boli aj múry Dómu sv. Martina. A preto Bratislavu vnímam ako moje mesto so svojimi krajšími či škaredšími časťami.“
2. Čo na dnešnom Prešporku zbožňujete?

„Výhľady na mesto z vyšších miest. Pohľady z televíznej veže na Kamzíku, ale aj z Ufa sú úchvatné! Vedel by som sa odtiaľ pozerať hodiny.“
3. A čo naopak na ňom z duše nenávidíte?
„Chaos, dopravné zápchy. Zbytočná agresia. Vytváranie a neriešenie konfliktných bodov, ktoré mnohokrát zbytočne vznikajú nedomyslenou organizáciou dopravy. Vodič, ktorý trúbi na cyklistu, lebo sa tesne míňajú, si často neuvedomuje, že cyklista nemá inú cestu.“
4. Každý má svoje obľúbené miesta, kde si rád prevetrá hlavu a uvoľní sa. Kde je v Bratislave to vaše naj miesto?
„Pre mňa vodáka pri vode. Úžasný je Dunaj, ktorý majestátne preteká mestom. Ak prídu v živote krušné chvíle, posedenie na jeho brehu alebo v lodi na hladine ma vedia upokojiť. Veľa času trávim aj na Zlatých pieskoch či na Zemníku v Jarovciach.“
5. Ako vnímate celomestskú parkovaciu politiku a koľko by ste boli ochotný platiť za parkovanie?
„Je nejaká parkovacia politika? Áut v meste pribúda a nepáči sa mi, že stavebné úrady sú benevolentné k počtu povinných parkovacích miest pri novostavbách. Som ochotný si priplatiť, ale prikláňam sa k tomu, že rezidentný obyvateľ by mal mať finančné a priestorové výhody.“

6. Dávny Pressburg bol multikultúrny. Až do vojny tu žili pokope Slováci, Nemci, Maďari, Česi či Židia. Je tu dnes podľa vás miesto pre migrantov a viete si v Bratislave predstaviť mešitu?
„Sám pochádzam z klasickej prešporskej rodiny a pamätám si prechádzky s babičkou po nábreží Dunaja, kde sa s priateľkami rozprávala po nemecky, či maďarsky. Mám pocit, že dnes nám trochu chýba svetová rozhľadenosť, bežný vývoj metropol, v ktorých sa mixuje mnoho kultúr, rás či náboženstiev. Je scestné si predstavovať, že z mešity trčí nenávisť či bomby. Mám viac moslimských priateľov – bodaj by som aj u nás častejšie videl také priateľstvo a pokoru ako u nich.“
7. V meste žijú ľudia z rôznych kútov. Tí na domácich nadávajú a nevraživosť funguje aj opačne. V čom tkvie podľa vás problém?
„Žiaľ v predsudkoch. Je mi smiešne, ako vodiči na seba trúbia podľa ŠPZ. Ale pri bežnej komunikácii bývajú často prekvapení – „Ty si odtiaľ? Veď tam bývajú iní ľudia!...“ Moje deti učím, že podstatné je, akí sme, a nie odkiaľ sme.“
8. Potrebuje Bratislava metro?
„Už dávno potrebovala. Výrazne by zjednodušilo presuny ľudí a odľahčilo hustnúcu cestnú premávku. Nie sme síce megaveľké mesto, ale ani metro nemusí byť komplikované. Myslím, že je iba otázka času, kedy budeme nútení prepravu riešiť. Metrom či nadzemkou.“

9. Ktorému zaniknutému miestu v Bratislave by ste radi prinavrátili život?
„Nemôžem prežuť premenu športovísk na novostavby. Futbalové ihriská v Novom Meste či v Petržalke, športová hala na Jégeho, ihrisko s umelým trávnikom na Obilnej zmenené na parkovisko. Je to hnus.“
10. Povedzme, že máte stotisíc eur na to, aby ste v meste niečo zmenili. Na čo by ste ich dali?
„Stotisíc eur by mi asi nestačilo, ale snažil by som sa napraviť výsledok egoizmu nás zdravých ľudí. Byť imobilným je v našom meste utrpenie. Takisto často chýba aj minimálna bezbariérovosť pre cyklistov či kočíky.“