BRATISLAVA. Majetkové priznanie primátora Iva Nesrovnala sa nedá nájsť na webovej stránke mesta, ako to bolo u jeho predchodcu, ale je zamknuté v trezore. Jeden z poslancov to chce zmeniť, musí to však schváliť zastupiteľstvo. To malo v minulom volebnom období so zverejňovaním majetkových pomerov primátora i poslancov problém. Zákon im káže priznania podávať, nie však zverejňovať.
Keď bývalý mestský poslanec Ivo Nesrovnal kandidoval na post primátora, majetkovými pomermi sa netajil. Priznal byt v Starom Meste za desať miliónov Sk, byt v Ružinove za 1,3 milióna Sk a bytový dom v Prahe za 10,5 milióna českých korún. V garáži mal dve autá značky Porsche a jednu motorku.
V priznaní za roku 2013 uviedol aj majetkové práva za 3,6 milióna českých korún. Kampaň si preto podľa svojich slov platil sám a vyšla ho asi na 200-tisíc eur.
Nemá problém

Keď sa však stal primátorom, majetkové pomery už nezverejňoval. Informácia o majetku jeho predchodcu Milana Ftáčnika pritom bývala na stránke mesta v rubrike primátor. Za Nesrovnala bola stránka vynovená a informácie o tom, čo vlastní, sa už nájsť nedali. Magistrátu sme sa pýtali, kde priznanie nájdeme. Na otázky odpovedali až po dvoch mesiacoch.
"Primátor Bratislavy Ivo Nesrovnal, tak ako v minulosti, nemá problém zverejniť na webstránke mesta svoje majetkové priznanie, " povedala hovorkyňa magistrátu Zuzana Onufer a sľúbila, že dokument zverejnia.
"Svedčí to o tom, že primátor Nesrovnal nie je dostatočne transparentný a že o transparentnosti len hovorí, ale nie je pre neho dôležitá a málo pre ňu robí -nakoniec ako v mnohých iných veciach," povedal nám exprimátor Milan Ftáčnik.
Niektorí poslanci pritom primátora podozrievajú z korupcie.
„Keby bol podplatený, nepostupoval by horšie ako postupuje teraz. Je to len pre to, že má za to benefity, hovoria sa rôzne sumy," tvrdil v júli Ján Hrčka, jeden z mestských poslancov.
Nesrovnalove majetkové pomery sa však podľa hovorkyne nezmenili.
Nechceli to

Za Ftáčnikovho pôsobenia mestskí poslanci schválili Protikorupčné minumum, 77 opatrení na základe odporúčaní mimovládnej Transparency International, kde je uvedené, čo musia poslanci priznávať. Ftáčnik vtedy navrhoval, aby jeho súčasťou bolo aj zverejňovanie majetku.
"Väčšina poslancov bola proti - vrátane poslanca Nesrovnala - a z dokumentu to pri schvaľovaní vypustili," vraví Ftáčnik.
Nesrovnal bol vtedy poslancom SDKÚ a šéfom najväčšieho pravicového klubu, ktorého podpora bola pri schvaľovaní Ftáčnikových materiálov nevyhnutná.
Zastupiteľstvo preto v roku 2012 zverejňovanie odmietlo a schválilo, že priznania budú kontrolovať prostredníctvom komisie na ochranu verejného záujmu. Nedávno však vyšlo najavo, že sa to nedeje.
Dobre chránené
Priznania poslancov i primátora končili v trezore. Otváral sa iba vtedy, ak niekto podal podnet mestskej komisii na ochranu verejného záujmu, alebo si ich vyžiadal v rámci infozákona.
Advokát Vladimír Pirošík, ktorý bol pri tvorbe zákona, považuje nekontrolovanie priznaní za porušovanie zákona. "Kontrola je základným zmyslom tohto zákona. Bez nej by to bol len zbytočný zákon o podávaní priznaní."
Predseda komisie Milan Vetrák vraví, že má rovnaký názor, prax je však iná. "Komisia mestského zastupiteľstva je kolektívnym orgánom a rozhoduje väčšina členov. Ak to väčšina členov komisie nechce, tak sa to nekontroluje," hovorí Vetrák.
Niektorí z mestských poslancov, ktorí sedia aj v parlamente alebo v krajskom zastupiteľstve, pritom podľa zákona svoje priznania musia zverejňovať. Na samotných mestských poslancov zákon nepamätal.
"Jedným z hlavných argumentov, prečo sa majetkové priznania nezverejňujú aj na obecnej úrovni, je v prípade niektorých menších obcí absencia webových sídiel. To však pre Bratislavu neplatí," hovorí Vetrák.
Zverejňovaniu priznaní preto podľa neho nič nebráni. Vypracoval preto návrh o ktorom rozhodnú mestskí poslanci, komisia ho už schválila.
Dobre strážené
Pred komunálnymi voľbami v roku 2014 mnohí kandidáti zverejnili svoje majetkové pomery v rámci projektu Aliancie fair play Politikaopen.
Dnes už stránka s priznaniami nefunguje, mimovládka ju ukončila z prevádzkových dôvodov. Overiť si, či zvolení obecní alebo mestskí funkcionári za štyri roky nezbohatli, sa nedá.
Po majetkoch primátora či poslancov teba pátrať. Ešte v lete sme preto bratislavskému magistrátu podali infožiadosť. Podľa zákona mala byť vybavená do ôsmich dní. Dozvedeli sme sa však, že žiadosť musí skontrolovať spomínaná komisia, ktorá v lete nezasadá. Žiadosť je už teraz schválená, niekto sa však musí vybrať do trezoru.
"V princípe, ak podáte infožiadosť, tak povinnou osobou je magistrát a ten musí podľa infozákona reagovať do ôsmich dní. Vás ako žiadateľku, ktorá realizuje svoje ústavné právo na informácie, nemusí zaujímať, kto všetko musí na magistráte dovtedy zasadnúť, aby vám tú informáciu poskytli," vraví Pirošík.
Funkcionári v obciach majetkové priznania nemusia ani podávať. Podľa Pirošíka je to chyba. "Vôbec nespadajú pod pôsobnosť tohto zákona, čiže ani nemusia deklarovať svoje majetkové pomery. Ide pritom o cca 20-tisíc komunálnych politikov, pričom mnohé obce sú väčšie a bohatšie ako nejedno mesto."