BRATISLAVA. V bratislavskej zoologickej záhrade pribudli mláďatá adaxa núbijského, kengury červenej i kulana turkménskeho.
Agentúru SITA o tom informovala Alexandra Ritterová zo Zoologickej záhrady Bratislava.
Nový prírastok v zoologickej
Mláďa adaxa núbijského sa narodilo začiatkom augusta. Typickým znakom adaxa sú špirálovité rohy, ktoré mávajú spravidla dve až tri stočenia. Srsť je v zime sivohnedá, v lete piesková až biela.
„Mláďa bolo od prvého momentu životaschopné a po niekoľkých minútach sa už snažilo postaviť na nohy. Pre matku to je prvé mláďa a ako prvorodička zvládla pôrod bez komplikácií,“ spomenula Ritterová.
V minulosti žil adax v zmiešaných stádach, v súčasnosti sa pohybuje v menších skupinkách. Od roku 2000 je tento druh zaradený medzi kriticky ohrozené druhy.
Počet jedincov vo voľnej prírode sa odhaduje na sto. Je to bylinožravý druh, ktorý dokáže prežiť aj niekoľko mesiacov bez vody s tým, že čerpá tekutiny primárne z rastlín.
Kengury sa narodili po dlhej dobe
Koncom augusta začali v bratislavskej ZOO vykukovať z vakov svojich matiek mláďatká kengury červenej.
„Už dávno sa mláďatká kengury v našej ZOO nenarodili. V súčasnosti máme skupinu zloženú z jedného samca a dvoch samíc, jedna zo samíc už prišla do našej záhrady gravidná,“ doplnila Ritterová.
Kengura patrí medzi vačkovce, mláďatá sa rodia ešte nevyvinuté a hneď po narodení sa presunú do matkinho vaku na bruchu. V ňom mláďa čuchom a hmatom nájde mliečnu bradavku, ku ktorej sa prisaje.
Kengura dokáže skákať rýchlosťou až päťdesiat kilometrov za hodinu, skoky sú dlhé aj desať metrov a dokáže vyskočiť aj do výšky troch metrov.
„Zaujímavosťou je, že kengura nedokáže cúvať, zato vie výborne plávať. Počas horúčav si vyhrabáva jamy vo vlhkom piesku, kde sa ochladzuje. Oblizuje si aj predlaktia, čím si ochladzuje krv,“ pripomína ZOO.
Pribudol aj ázijský divý somár
V septembri sa v zoologickej záhrade narodilo aj mláďa kulana turkménskeho, čo je ázijský divý somár.
Na ich tele môžu ľudia pozorovať niekoľko znakov, ktoré mali už aj ich predkovia a ktoré zdieľajú aj s koňmi Przewalského a inými divými koňovitými druhmi.
Podľa Ritterovej sú znakmi kulana pieskovo sfarbené telo, biele brucho, krátka stojatá hriva i tmavý pás na vrchu chrbta od hrivy po chvost.
Ďalej sú to tmavo sfarbená spodná časť končatín alebo vodorovné tmavé pruhy na spodnej časti končatín. V súčasnosti patria medzi ohrozené druhy živočíchov.
Ich domovom sú púšte, polopúšte a vysokohorské oblasti od Iránu po Mongolsko. Živia sa trávami, bylinami a kôrou a dožívajú sa dvadsať rokov.
