BRATISLAVA. V sobotu 22. septembra sa československé pohraničie počas akcie Svetlá nad bunkrami znovu rozsvieti. Nadšenci nedávnej histórie si od 20.30 do 21.00 nasvietením bývalých objektov obrannej línie štátnych hraníc pripomenú výročie mobilizácie z roku 1938.
Aspoň v jeden deň v roku sa tak podľa Petra Lukáča, jedného zo spoluorganizátorov akcie, vráti život aj do inak opustených a zabudnutých bunkrov. Desiatky z nich stoja aj v Bratislave a jej okolí.
"Uctíme si pamiatku našich predkov, ktorí boli odhodlaní brániť našu vlasť. Žiaľ politická situácia im to neumožnila, " hovorí.
Tisícky bunkrov

Pozdĺž hranice s bývalým nacistickým Nemeckom vrátane petržalského predmostia sa dodnes zachovalo asi 5 –tisíc obranných bunkrov. Pripravovaná svetelná reťaz by preto mohla mať stovky kilometrov.
Pôvodne tvorili súvislú líniu, vybudované na strategicky dôležitých miestach na dostrel od seba, aby sa v prípade útoku zvonku mohli vzájomne chrániť. Mnohé sú dnes už zarastené, často zahádzané odpadom a zabudnuté.
Niektoré sa vďaka nadšencom premenili na múzeá vojenskej histórie a pamiatkovo chránené objekty, ako napríklad BS-8 Hřbitov v Petržalke a BS-4 Lány neďaleko hrádze na Viedenskej ceste.
Nová tradícia
Nadšenci československej vojenskej histórie spomienkovú akciu po prvýkrát zorganizovali v máji 2016, pri príležitosti konca druhej svetovej vojny v roku 1945. "O akciu bol veľký záujem a preto sme sa v ten istý rok vrátili na bunkre ešte raz v septembri pri príležitosti mobilizácie," hovorí Lukáč.
V druhom ročníku v roku 2017 osvetlili asi 174 objektov a vzbudili ohlas aj medzi ľuďmi, ktorí sa inak bunkrom a histórii nevenujú. Tento rok sa preto podľa Lukáča toto číslo môže zvýšiť.
Mobilizácia Mníchovu nezabránila

Po anšluse Rakúska v marci 1938 sa zmenilo aj postavenie Československa, ktoré čelilo neustále stupňovaným požiadavkam nacistického Nemecka (neskôr viedli k Mníchovskej dohode).
Na jeseň 1938 na provokácie nacistov zareagovala armáda. Generál Jan Syrový 23. septembra o 22:30 vyhlásil všeobecnú mobilizáciu brannej moci.
Do zbrane nastúpilo vyše milión mužov a v piatich mobilizačných dňoch prešla československá branná moc z mierového do vojnového stavu.
V októbri však bola mobilizácia ukončená, pretože Československo prijalo Mníchovskú zmluvu. V nej Veľká Británia a Francúzsko ako československí spojenci a garanti jeho hraníc súhlasili s nárokmi nacistického Nemecka na československé pohraničie.

