SME
Utorok, 6. december, 2022 | Meniny má Mikuláš

Kempelen má na konte svetové prvenstvá

Prešporský rodák sa v mnohom vyrovnal Leonardovi da Vinci.

Socha J. W. Kempelena v parku Vodárenského múzeaSocha J. W. Kempelena v parku Vodárenského múzea (Zdroj: Jana Liptakova)

STARÉ MESTO. Wolfganga von Kempelena,významného presšporského rodáka najviac preslávili senzácie a špekulácie okolo jeho šachového automatu. Mal však oveľa širší záber. Jeho vynálezy a záujem o techniku ho radia k osobnostiam formátu Leonarda da Vinciho .

Má na konte niekoľko svetových prvenstiev, napríklad prvý úspešný pokus o umelé napodobenie reči, jedno z prvých prakticky použiteľných zariadení na písanie pre nevidiacich či prvý udelený patent na parnú turbínu.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

„Paradoxne šachový automat Kempelenovi pokazil meno a získal povesť podvodníka. Nebol však podvodníkom, ale človekom osvietenstva, ktorý sa snažil svojimi vynálezmi robiť svet lepším,“ hovorí Andrej Groll z občianskeho združenia Aktiva.

SkryťVypnúť reklamu
Prečítajte si tiež: Kempelen má konečne sochu v Bratislave Čítajte 

Kempelen Grolla fascinuje už od detstva. Asi pred dvoma rokmi si položil otázku, prečo nemá v Bratislave žiadne múzeum a prečo je takmer zabudnutý. A rozhodol sa mu usporiadať aspoň výstavu.

Okrem detailných informácií o jeho živote a vynálezoch, na nej predstavuje aj model jeho parnej turbíny či samotného šachového automatu.

Kto bol Kempelen

Kempelen bol polyhistor, vynálezca, štátny radca, výtvarník aj dramatik. Narodil sa v Prešporku v roku 1734 a celý jeho život zapadá do 18. storočia, čo bolo vrcholné obdobie osvietenstva alebo veku rozumu.

„To obdobie prialo polyhistorom aj u nás. Okrem Kempelena to boli Matej Bell, Ján Andrej Segner alebo Adam František Kollár,“ hovorí Groll.

Prevratné objavy Isaaca Newtona v predchádzajúcom storočí alebo snahy francúzskych filozofov popularizovať vedu viedli k záujmu o vedu aj laikov. Tí majetnejší si zriaďovali laboratóriá, kde sa oddávali pokusom. To bol prípad Wolfganga von Kempelen. Vďaka talentu a osobnej intervencii Márie Terézie sa rýchlo vypracoval na riaditeľa soľných baní v celom Uhorsku a kariéru zavŕšil ako miestodržiteľ v Transylvánii. Ako by sme dnes povedali, bol poverovaný najnáročnejšími logistickými úlohami.

SkryťVypnúť reklamu

„Zlomovým momentom v Kempelenovom živote bola smrť jeho prvej manželky len štyri mesiace po svadbe. Útechu hľadal v štúdiu fyziky a chémie,“ vysvetľuje Groll. Zriadil si laboratórium a v ňom sa oddával pokusom.

Popri zábavných ilúziách, akou bol šachový automat, alebo inžinierskych banských dielach, pomáhal aj hendikepovaným. Pre chorú Máriu Teréziu skonštruoval polohovateľnú posteľ, bol priekopníkom v oblasti vzdelávania nevidomých a chcel uľahčiť hluchonemým učenie reči.

Okrem technického sa uňho prejavil aj umelecký talent. Jeho melodráma Adromeda a Perseus sa uvádzala vo Viedni, v Budíne, Prešporku aj v Prahe. Známe sú jeho kresby a medirytiny a zachovali sa dva zväzky rukopisov jeho básní.

Čas pary

Menej známe je, že Kempelen sa venoval aj parným strojom a v tejto oblasti dosiahol veľké úspechy.

SkryťVypnúť reklamu

„Je to pomerne logické, v tom období bolo Slovensko jedinou krajinou, okrem Britských ostrovov, kde sa parné stroje, takzvané ohňové mašiny, rozšírili ešte pred priemyselnou revolúciou,“ hovorí Groll. Boli síce veľmi primitívne, ťažkopádne a málo efektívne, ale v banskom priemysle našli svoje využitie.

Kempelen si uvedomoval potenciál parnej energie a investoval všetky úspory do pokusov o ich zefektívnenie. To ho priviedlo až na pokraj bankrotu, keď jeho prototyp pred patentovou komisiou takmer vybuchol. Patent preto najprv nezískal.

„Pri pokusoch s parnou energiou prišiel s úplne novým konceptom, takzvanej reaktívnej parnej turbíny, keď v Segnerovom kolese vodu nahradil parou,“ hovorí Groll. Podobne ako vzduch unikajúci z balónika ho núti k pohybu opačným smerom, para z trysiek otočného ramena turbíny ho núti k rotačnému pohybu.

Kempelen prišiel na túto myšlienku v Londýne počas turné so svojím šachovým automatom. Preto tu požiadal o patent, ktorý aj získal.

„Ide o prvý patent na parnú turbínu v histórii,“ hovorí Groll.

V Londýne kontaktoval aj slávneho vynálezcu a autora množstva patentov na zdokonalenie parných strojov Jamesa Watta. Chcel mu predviesť svoju turbínu a diskutovať s ním. Watt však stretnutie odmietol.

„Obával sa, že diskusia by mohla Kempelena inšpirovať k zlepšeniam turbíny. A to by mohlo ohroziť pozíciu jeho strojov na trhu,“ vysvetľuje Groll.

Kempelen reaktívnu turbínu použil na čerpanie vody v Neptúnovej fontáne vo viedenskom Schönbrunne. V priemysle sa nepresadila, mala nízku efektivitu.

Inšpiroval aj Louisa Brailleho

Kempelen bol priekopníkom aj v pomoci hendikepovaným. V tom čase slávnu viedenskú nevidomú speváčku, klaviristku a skladateľku Máriu Teréziu von Paradise naučil čítať a písať pomocou písmen vystrihnutých z papiera a textu perforovaného špendlíkom do papiera. Neskôr pre ňu skonštruoval príručný tlačiarenský lis, na ktorom dokázala rozlíšiť hmatom písmenká a pomocou vodiacich drážok sádzať text a tlačiť ho na papier. Išlo o jeden z prvých prakticky použiteľných prístrojov na písanie pre nevidomých.

„Hovoríme o 18. storočí, keď ešte neexistovali žiadne metódy ani pomôcky na výučbu nevidomých. Dokonca sa pochybovalo, či sú vôbec schopní nejakého vzdelania,“ hovorí Groll.

Tu sa tento príbeh nekončí. Speváčka počas turné v Paríži predviedla zariadenie aj metódy, ktorými ju Kempelen naučil čítať a písať, francúzskemu filantropovi Valentinovi Haüyovi.

„Na základe tohto stretnutia založil prvú školu pre nevidomých na svete, ktorá funguje dodnes. Najslávnejším odchovancom je Louis Braille, vynálezca špeciálneho písma pre nevidiacich. To však bolo až 45 rokov po Kempelenovi,“ hovorí Groll.

Hovoriaci stroj

V 1791 vyšla vo Viedni Kempelenovi kniha Mechanizmus ľudskej reči s opisom hovoriaceho stroja.

„Táto kniha sa považuje za jeho opus magnum. Zhrnul v nej rozsiahle poznatky, ktoré získal počas dvadsaťročného výskumu reči a pokusov s hovoriacim strojom. Hovoriaci stroj nebol dokonalý, ale bol to prvý pokus o napodobenie reči v histórii,“ vysvetľuje Groll.

Hovoriaci stroj neskôr priviedol vynálezcu telefónu Alexandra Grahama Bella k fascinácii zvukom.

Záhada šachového automatu

Šachový automat v podobe Turka sediaceho za stolom je jediný Kempelenov vynález, ktorý ľudia poznajú aj dnes. Skonštruoval ho na pobavenie Márie Terézie. Netajil sa však tým, že ide o ilúziu.

„Šachový automat spôsobil senzáciu, kdekoľvek sa objavil a noviny preberali skreslené správy o zázračnom a neporaziteľnom stroji. Kempelen sa tak ocitol vo vlastnej pasci, keďže podstatou každej dobrej ilúzie je, že nemožno prezradiť, ako naozaj funguje,“ hovorí Groll.

Keď stroj v Amerike v roku 1854 zhorel, zdalo sa, že s ním zhorelo aj vysvetlenie záhady, ako naozaj fungoval. Jeho princíp však syn posledného majiteľa prezradil v článku v časopise Chess Monthly v roku 1857. A nebol to beznohý šachista, kto pohyboval figúrkami, ako sa dodnes traduje.

„Opäť, išlo o prvú ilúziu svojho druhu v dejinách,“ hovorí Groll.

Kempelen v dnešnej Bratislave

Read also: Kempelen má konečne sochu v Bratislave Čítajte 

Kempelena dnes v Bratislave pripomína jeho socha v parku Vodárenského múzea či zvyšky vodovodu na Hrad.

Podľa odborníčky na Kempelena, Alice Reiningerovej sa zachoval aj dom, v ktorom žil a kde mal aj svoju dielňu. Je to barokový dom na Dunajskej 20.

„Bohužiaľ, je v žalostnom stave a nie je na ňom ani pamätná tabuľa,“ hovorí Groll.

Jeho snom je vybudovať v Bratislave Kempelenovi stále múzeum. Základom by mohli byť exponáty, ktoré dal vyrobiť pre terajšiu výstavu.

Jana Liptáková

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Bratislava

Inzercia - Tlačové správy

  1. Píše analytik Martiška: Čo prinesie rok 2023 v ekonomike?
  2. Štvrtý diel komiksu Posledný Follower v denníku SME
  3. Predaj osobných automobilov Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s.
  4. Darujte predplatné a získate poukaz v hodnote 10 € do Panta Rhei
  5. Vyberte si knihy s príbehom. Čo sa oplatí čítať na Vianoce?
  6. Deti cestujú do exotiky zadarmo
  7. TRNKA: Esetov veľa nevznikne a ani ten jeden nemá Slovensko istý
  8. V Danteho pekle sa našlo miesto pre každého
  1. Aktivácia zasielania elektronickej faktúry
  2. Píše analytik Martiška: Čo prinesie rok 2023 v ekonomike?
  3. Štvrtý diel komiksu Posledný Follower v denníku SME
  4. Developer projektu Metropolis sa stal Lídrom roka 2022
  5. Nepotrebné telefóny pomáhajú na Vianoce deťom a rodinám v núdzi
  6. Tisíc líp aj pre včely od slovenskej prezidentky
  7. Changes to the System of Remedies
  8. How to succeed when acquiring a business in Slovakia
  1. Polovicu dovolenky zaplatíme od pondelka za Vás 15 530
  2. Strážia ho divé opice. Gibraltár vás prenesie do Británie 7 583
  3. TRNKA: Esetov veľa nevznikne a ani ten jeden nemá Slovensko istý 5 244
  4. Vyberte si knihy s príbehom. Čo sa oplatí čítať na Vianoce? 4 713
  5. Deti cestujú do exotiky zadarmo 4 201
  6. Po pohlavnom styku by sa ženy mali čo najskôr vymočiť. Muži nie 3 860
  7. Gizka Oňová: Pre mnohých som ideálna babka a lichotí mi to 3 073
  8. V Danteho pekle sa našlo miesto pre každého 2 521
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Blogy SME

  1. Metropolitný inštitút Bratislavy: Umenie vo verejnom priestore by nemali nahrádzať vyprázdnené atrakcie
  2. Monika Nagyova: Úprimné pozdravy z Bratislavy: Ľudia nosia vo vreckách nože a ešte sa tým chvastajú.
  3. Oskar Kaman: Ako magistrát (ne)získal 1,6 milióna eur do rozpočtu
  4. Michal Feik: Zmena klímy v mestách. Výsledky prieskumu obyvateľov
  5. Martin Gajdoš: Prečo sa o trhovisko na Žilinskej oplatí bojovať?
  6. Róbert Thomas: Budíček! Vstávajte, prišli smetiari
  7. Jozef Drahovský: Priechod na druhý svet je v Bratislave
  8. Martina Hilbertová: Márnivé dcéry z Bratislavy: Novomestská parkovacia: Firma bez kontroly, ktorá nepodnikala, iba míňala
  1. Grácz Ján: Po 62 odberoch končím s dobrovoľným darovaním krvi. Všeobecná zdravotná odmieta otcovi preplatiť liečbu. 136 849
  2. Věra Tepličková: Ako som cestovala vlakom 9 195
  3. Jiří Ščobák: Put*n neumí číst historii: Vybudoval ukrajinský národ, nakopl civilizovaný svět 5 265
  4. Ján Valchár: Prvý decembrový blog alebo láska je láska 3 117
  5. Mária Križanová: Matematika a matikári. 2 964
  6. Věra Tepličková: K zubárovi lacnejšie, len keď si dáte vyšetriť pipíka 2 854
  7. Post Bellum SK: Poprava sa konala 3. decembra 1952 v ranných hodinách 2 838
  8. Jana Melišová: V závoji hmly 2 490
  1. Monika Nagyova: Trapas na Bibliotéke
  2. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 52. - Arktída - Expedícia na lodi Zaria do Sannikovovej zeme (1900 - 1902)
  3. Jiří Ščobák: Put*n neumí číst historii: Vybudoval ukrajinský národ, nakopl civilizovaný svět
  4. Jiří Ščobák: Je 6 000 mrtvých v Kataru moc?
  5. Monika Nagyova: Staré dievky z Luníka IX
  6. Juraj Karpiš: Ako investovať a sporiť, keď spľasla matka všetkých bublín a hrozí recesia
  7. Jiří Ščobák: Nechci se otužovat, ale v praxi to trochu dělám
  8. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 51. - Antarktída - Prvá Byrdova antarktická expedícia (1928 - 1930) - 3/3, Prelet nad južným pólom
SkryťZatvoriť reklamu