STARÉ MESTO. Wolfganga von Kempelena,významného presšporského rodáka najviac preslávili senzácie a špekulácie okolo jeho šachového automatu. Mal však oveľa širší záber. Jeho vynálezy a záujem o techniku ho radia k osobnostiam formátu Leonarda da Vinciho .
Má na konte niekoľko svetových prvenstiev, napríklad prvý úspešný pokus o umelé napodobenie reči, jedno z prvých prakticky použiteľných zariadení na písanie pre nevidiacich či prvý udelený patent na parnú turbínu.
„Paradoxne šachový automat Kempelenovi pokazil meno a získal povesť podvodníka. Nebol však podvodníkom, ale človekom osvietenstva, ktorý sa snažil svojimi vynálezmi robiť svet lepším,“ hovorí Andrej Groll z občianskeho združenia Aktiva.
Kempelen má konečne sochu v Bratislave Čítajte Kempelen Grolla fascinuje už od detstva. Asi pred dvoma rokmi si položil otázku, prečo nemá v Bratislave žiadne múzeum a prečo je takmer zabudnutý. A rozhodol sa mu usporiadať aspoň výstavu.
Okrem detailných informácií o jeho živote a vynálezoch, na nej predstavuje aj model jeho parnej turbíny či samotného šachového automatu.
Kto bol Kempelen
Kempelen bol polyhistor, vynálezca, štátny radca, výtvarník aj dramatik. Narodil sa v Prešporku v roku 1734 a celý jeho život zapadá do 18. storočia, čo bolo vrcholné obdobie osvietenstva alebo veku rozumu.
„To obdobie prialo polyhistorom aj u nás. Okrem Kempelena to boli Matej Bell, Ján Andrej Segner alebo Adam František Kollár,“ hovorí Groll.
Prevratné objavy Isaaca Newtona v predchádzajúcom storočí alebo snahy francúzskych filozofov popularizovať vedu viedli k záujmu o vedu aj laikov. Tí majetnejší si zriaďovali laboratóriá, kde sa oddávali pokusom. To bol prípad Wolfganga von Kempelen. Vďaka talentu a osobnej intervencii Márie Terézie sa rýchlo vypracoval na riaditeľa soľných baní v celom Uhorsku a kariéru zavŕšil ako miestodržiteľ v Transylvánii. Ako by sme dnes povedali, bol poverovaný najnáročnejšími logistickými úlohami.
„Zlomovým momentom v Kempelenovom živote bola smrť jeho prvej manželky len štyri mesiace po svadbe. Útechu hľadal v štúdiu fyziky a chémie,“ vysvetľuje Groll. Zriadil si laboratórium a v ňom sa oddával pokusom.
Wolfgang von Kempelen – Bratislavský da Vinci
Výstava v Múzeu dopravy Slovenského technického múzea, Šancová 1/A.
Otvorené každý deň okrem pondelka od 10.00 h do 17.00.
Výstava potrvá minimálne do konca októbra 2018.
V októbri pripravujú organizátori komentovanú prehliadku. Dátum konania spresnia.
Vstupné štyri eurá dospelý, zľavnené dve eurá.
Popri zábavných ilúziách, akou bol šachový automat, alebo inžinierskych banských dielach, pomáhal aj hendikepovaným. Pre chorú Máriu Teréziu skonštruoval polohovateľnú posteľ, bol priekopníkom v oblasti vzdelávania nevidomých a chcel uľahčiť hluchonemým učenie reči.
Okrem technického sa uňho prejavil aj umelecký talent. Jeho melodráma Adromeda a Perseus sa uvádzala vo Viedni, v Budíne, Prešporku aj v Prahe. Známe sú jeho kresby a medirytiny a zachovali sa dva zväzky rukopisov jeho básní.
Čas pary
Menej známe je, že Kempelen sa venoval aj parným strojom a v tejto oblasti dosiahol veľké úspechy.
„Je to pomerne logické, v tom období bolo Slovensko jedinou krajinou, okrem Britských ostrovov, kde sa parné stroje, takzvané ohňové mašiny, rozšírili ešte pred priemyselnou revolúciou,“ hovorí Groll. Boli síce veľmi primitívne, ťažkopádne a málo efektívne, ale v banskom priemysle našli svoje využitie.
Kempelen si uvedomoval potenciál parnej energie a investoval všetky úspory do pokusov o ich zefektívnenie. To ho priviedlo až na pokraj bankrotu, keď jeho prototyp pred patentovou komisiou takmer vybuchol. Patent preto najprv nezískal.
„Pri pokusoch s parnou energiou prišiel s úplne novým konceptom, takzvanej reaktívnej parnej turbíny, keď v Segnerovom kolese vodu nahradil parou,“ hovorí Groll. Podobne ako vzduch unikajúci z balónika ho núti k pohybu opačným smerom, para z trysiek otočného ramena turbíny ho núti k rotačnému pohybu.
Kempelen prišiel na túto myšlienku v Londýne počas turné so svojím šachovým automatom. Preto tu požiadal o patent, ktorý aj získal.
„Ide o prvý patent na parnú turbínu v histórii,“ hovorí Groll.
V Londýne kontaktoval aj slávneho vynálezcu a autora množstva patentov na zdokonalenie parných strojov Jamesa Watta. Chcel mu predviesť svoju turbínu a diskutovať s ním. Watt však stretnutie odmietol.
„Obával sa, že diskusia by mohla Kempelena inšpirovať k zlepšeniam turbíny. A to by mohlo ohroziť pozíciu jeho strojov na trhu,“ vysvetľuje Groll.
Kempelen reaktívnu turbínu použil na čerpanie vody v Neptúnovej fontáne vo viedenskom Schönbrunne. V priemysle sa nepresadila, mala nízku efektivitu.
Inšpiroval aj Louisa Brailleho
Kempelen bol priekopníkom aj v pomoci hendikepovaným. V tom čase slávnu viedenskú nevidomú speváčku, klaviristku a skladateľku Máriu Teréziu von Paradise naučil čítať a písať pomocou písmen vystrihnutých z papiera a textu perforovaného špendlíkom do papiera. Neskôr pre ňu skonštruoval príručný tlačiarenský lis, na ktorom dokázala rozlíšiť hmatom písmenká a pomocou vodiacich drážok sádzať text a tlačiť ho na papier. Išlo o jeden z prvých prakticky použiteľných prístrojov na písanie pre nevidomých.
„Hovoríme o 18. storočí, keď ešte neexistovali žiadne metódy ani pomôcky na výučbu nevidomých. Dokonca sa pochybovalo, či sú vôbec schopní nejakého vzdelania,“ hovorí Groll.
Tu sa tento príbeh nekončí. Speváčka počas turné v Paríži predviedla zariadenie aj metódy, ktorými ju Kempelen naučil čítať a písať, francúzskemu filantropovi Valentinovi Haüyovi.
„Na základe tohto stretnutia založil prvú školu pre nevidomých na svete, ktorá funguje dodnes. Najslávnejším odchovancom je Louis Braille, vynálezca špeciálneho písma pre nevidiacich. To však bolo až 45 rokov po Kempelenovi,“ hovorí Groll.
Hovoriaci stroj
V 1791 vyšla vo Viedni Kempelenovi kniha Mechanizmus ľudskej reči s opisom hovoriaceho stroja.
„Táto kniha sa považuje za jeho opus magnum. Zhrnul v nej rozsiahle poznatky, ktoré získal počas dvadsaťročného výskumu reči a pokusov s hovoriacim strojom. Hovoriaci stroj nebol dokonalý, ale bol to prvý pokus o napodobenie reči v histórii,“ vysvetľuje Groll.
Hovoriaci stroj neskôr priviedol vynálezcu telefónu Alexandra Grahama Bella k fascinácii zvukom.
Záhada šachového automatu
Šachový automat v podobe Turka sediaceho za stolom je jediný Kempelenov vynález, ktorý ľudia poznajú aj dnes. Skonštruoval ho na pobavenie Márie Terézie. Netajil sa však tým, že ide o ilúziu.
„Šachový automat spôsobil senzáciu, kdekoľvek sa objavil a noviny preberali skreslené správy o zázračnom a neporaziteľnom stroji. Kempelen sa tak ocitol vo vlastnej pasci, keďže podstatou každej dobrej ilúzie je, že nemožno prezradiť, ako naozaj funguje,“ hovorí Groll.
Keď stroj v Amerike v roku 1854 zhorel, zdalo sa, že s ním zhorelo aj vysvetlenie záhady, ako naozaj fungoval. Jeho princíp však syn posledného majiteľa prezradil v článku v časopise Chess Monthly v roku 1857. A nebol to beznohý šachista, kto pohyboval figúrkami, ako sa dodnes traduje.
„Opäť, išlo o prvú ilúziu svojho druhu v dejinách,“ hovorí Groll.
Kempelen v dnešnej Bratislave
Kempelen má konečne sochu v Bratislave Čítajte Kempelena dnes v Bratislave pripomína jeho socha v parku Vodárenského múzea či zvyšky vodovodu na Hrad.
Podľa odborníčky na Kempelena, Alice Reiningerovej sa zachoval aj dom, v ktorom žil a kde mal aj svoju dielňu. Je to barokový dom na Dunajskej 20.
„Bohužiaľ, je v žalostnom stave a nie je na ňom ani pamätná tabuľa,“ hovorí Groll.
Jeho snom je vybudovať v Bratislave Kempelenovi stále múzeum. Základom by mohli byť exponáty, ktoré dal vyrobiť pre terajšiu výstavu.
Jana Liptáková
