BRATISLAVA. Voda do podchodu na Trnavskom mýte natiekla už v júni počas rekonštrukcie a odstavila od elektriny čerpadlá.
„Samozrejme po dokončení podchodu k takejto situácii nepríde,“ tvrdil vtedy primátor Ivo Nesrovnal. Situácia sa však v septembri po dokončení počas prívalových dažďov zopakovala.
Prívalové dažde ukázali, že Bratislava zanedbala stratégiu Čítajte Voda tiekla cez strop podchodu. Mesto o príčine nechcelo debatovať, odkázalo nás na investora.
"Podarilo sa nám identifikovať príčinu, ktorú sme obratom odstránili a nepredpokladáme, že sa takáto situáciu už bude v budúcnosti opakovať," povedala Uršula Žúži z Immocap Group.
"Doplnili sme izolácie na vstupných prístreškoch, zároveň sme prečistili a zaslepili existujúce nefunkčné potrubia, cez ktoré by mohla voda potenciálne do podchodu vnikať," dodala.
Viacerých ľudí pobúrilo, že mesto okolie podchodu vyasfaltovalo.
„Každý meter - kde umožníme vode vsiaknuť, respektíve ju zachytíme ´sa počíta´ - a naopak, každý zaasfaltovaný, nepriepustný meter situáciu zhorší,“ vraví spoluautorka mestskej klimatickej stratégie Zuzana Hudeková. Magistrát však tvrdí, že Trnavské mýto musí prejsť komplexnou rekonštrukciou a cieľom prác, ktoré urobili, bolo zlepšenie zanedbaného priestoru.
Primátor v júni tvrdil, že podchod už nevytopí. (zdroj: Facebook)
Kandidáti: Čistiť kanály nestačí Čítajte „O projekte komplexnej rekonštrukcie Trnavského mýta hlavné mesto aktívne komunikuje s mestskou časťou Nové Mesto a ďalšími partnermi. To však zaberie viac času - projektovej prípravy, participácie a financovania,“ povedala hovorkyňa magistrátu Zuzana Onufer.
Podotkla však, že na povrchu Trnavského mýta pribudli stromy vo veľkokapacitných kvetináčoch, pri tržnici trvalkový záhon pri Tržnici s vybudovaním závlahy a aj pri Istropolise je nový trvalkový záhon so závlahou a zatrávňovacie bloky.
Klimatológ: Lejaky boli aj v minulosti
„Lialo“ už po tretí raz v tomto roku a podľa klimatológa treba s intenzívnymi dažďami rátať aj v budúcnosti. Hlavne v septembri. V minulosti však zaznamenali aj intenzívnejšie dažde.
Slovenský hydrometeorologický ústav počas prvého septembrového víkendu nameral rekordné zrážky. Na Kolibe bol podľa klimatológa Pavla Faška úhrn zrážok zo soboty tretí najvyšší od roku 1951. Viac tam napršalo len v auguste 1951 a v júli 1997. Na letisku bol úhrn zrážok v sobotu ôsmy najvyšší od roku 1951 a v Mlynskej doline deviaty najvyšší od roku 1982.
„Z týchto údajov vyplýva, že v Bratislave boli výdatné a intenzívne dažde zaznamenané aj v minulosti. Zároveň je jasné, že v najnovšej histórii tieto situácie pribúdajú,“ hovorí klimatológ. „Napríklad viac zrážok v septembri, čo je zaregistrované aj inde na krajnom juhozápade Slovenska, nie iba náhoda, ale systémová záležitosť a aj takto sa u nás prejavuje klimatická zmena podmienená činnosťou človeka,“ dodáva.
Vedenie mesta prisľúbilo, že budúci rok investuje do kanalizácie milión eur. Odborníci si myslia, že by tiež malo začať realizovať opatrenia na zmiernenie dopadov klímy. K tým sa už pred rokmi samo zaviazalo. Aj viacerí z kandidátov na primátora sa zhodli, že v meste treba začať zachytávať a využívať dažďovú vodu, používať priepustné materiály pri rekonštrukcii chodníkov a ciest a sadiť stromy, ktoré vodu zadržujú.
Voda sa leje z kopcov
Podľa Faška je však problémom aj stavebná činnosť v meste, hlavne v kopcoch. „Platí taká skúsenosť a naši predkovia ju uplatňovali, že svahy na ktorých rastie vegetácia, ľahšie zvládnu nápor vody z dažďov. Samozrejme aj v takomto prípade existujú limity, ale určite sú vyššie, ako keď na svahoch postavia domy, vydláždia ich okolie a toto ešte popretkávajú komunikáciami,“ hovorí. Napríklad, ak spadne za hodinu vyše 30 milimetrov dažďa ako v júni na Kolibe, tak z každého metra štvorcového takejto zastavanej plochy, odteká pár desiatok litrov vody.
