BRATISLAVA. Víkendové dažde premenili hlavné mesto na Benátky. Cez niektoré ulice v Ružinove sa dalo iba preplávať. Išlo pritom už o tretí intenzívny dážď v tomto roku.
Vytopilo čerstvo zrekonštruovaný podchod na Trnavskom mýte, ale aj ružinovský Zimný štadión Vladimíra Dzurillu či susednú nemocnicu, ktorá prestala prijímať pacientov na hospitalizácie.
Voda zaplavila cesty, podchody, zastavila niektoré linky električiek a uzavreté boli aj dôležité úseky hlavných ulíc Račianska, Bajkalská, Gagarinova, Vajnorská a Ružinovská.
Voda bola všade
Čo pomôže
- používať priepustne materiály, dlažbu ukladať do priepustného lôžka,
- vybudovať vsakovacie nádrže,
- sadiť zeleň, stromy veľmi účinne zachytávajú zrážky,
- budovať retenčné nádrže a suché poldre,
- správne vyspádovať cesty a chodníky,
- zachytávať zrážkovú vodu a využiť ju na polievanie,
- budovať vegetačné strechy.
Hasiči odčerpávali vodu zo zatopených ciest, podjazdov, ale aj pivníc, suterénov, výťahových šácht, kotolní, garáží. Zachraňovali aj dve zatopené autá a odstraňovali spadnuté stromy.
„Počas soboty a nedele sme mali na území Bratislavského kraja viac ako 70 výjazdov v dôsledku dažďov,“ povedal zástupca veliteľa bratislavských hasičov Adrián Mifkovič.
V uliciach bolo podľa neho viac ako 40 profesionálnych hasičov a vyše 50 dobrovoľných.
„Miestami sme boli zúfalí, lebo sme vodu ani nemali kam odčerpať! Kanalizácia a ulice boli plné. Voda nemala kam odtekať ani vsakovať. To je daň za obrovské betónové plochy, poddimenzované a zanesené staré kanalizačné šachty, na ktoré sú všetky tie novostavby ponapájané,“ napísal jeden z hasičov na sociálnej sieti.
Mesto to zvládlo
„Bratislava túto situáciu zvládla,“ vyhlásil primátor Ivo Nesrovnal. Podľa neho sa následky prívalových dažďov podarilo odstrániť a cesty i podchody boli funkčné.
Viacerých Bratislavčanov však jeho vyjadrenia pobúrili. Na sociálnych sieťach mu vyčítali neudržiavanú kanalizáciu, za ktorú každý obyvateľ platí poplatky.
Do boja s horúčavou treba nasadiť stromy Čítajte Problémy pripisujú aj masívnej zástavbe v meste i v bývalých vinohradoch, kde pôda už nedokáže vodu vsakovať.
Magistrát sa bráni, že po prívalových dažďoch v júni 2018 vyčistili na najviac postihnutých miestach kanálové vpusty a na rok 2019 vyčlenili do údržby kanalizácie viac ako milión eur.
To však ani podľa odborníkov, ani kandidátov na post primátora nestačí.
Už v roku 2014 za exprimátora Milana Ftáčnika mestskí poslanci schválili Stratégiu adaptácie na nepriaznivé dôsledky zmeny klímy na území Bratislavy. Podľa nej sa mesto malo na prívalové dažde, ale aj na horúčavy vopred pripravovať a snažiť sa ich následky zmierniť.
Dá sa to aj bez peňazí
Za súčasného vedenia bol v marci 2017 prijatý akčný plán adaptácie na nepriaznivé dôsledky zmeny klímy. Obsahuje 27 konkrétnych opatrení, pätnásť z nich sa dá zabezpečiť v priebehu jedného až troch rokov.
Autori plánu podotýkajú, že na devätnásť opatrení nie sú potrebné peniaze navyše a ďalšie možno financovať mimo rozpočtu mesta.
Silný lejak vytopil viaceré ulice v Bratislave Čítajte Jedným z krokov je udržateľné hospodárenie so zrážkovou vodou a jej zachytávanie. Tým by sa zmenšil objem vody, ktorá tečie do kanálov.
Pri opravách ciest a chodníkov by sa mali uprednostňovať priepustné materiály, ako je napríklad dlažba a jej správne vyspádovanie zlepší podmienky pre odtečenie vody.
„Toto opatrenie sa malo použiť pri každej rekonštrukcii pôvodných a budovaní nových verejných priestranstiev v meste, osobitne v prípade parkovísk,“ hovorí spoluautorka stratégie Zuzana Hudeková. Magistrát však podľa nej postupuje v rozpore so schválenými opatreniami.
Magistrát na otázku, prečo sa neplní stratégia a jej akčný plán na zmiernenie vplyvov klimatických zmien, neodpovedal.
„Keď sme pred časom rozoberali, čo 'nakoplo' niektoré mestá, aby naozaj seriózne zaviedli účinné opatrenia, tak to boli až veľké udalosti ako záplavy, prívalové dažde alebo vlny horúčav,“ vraví Hudeková, ktorá v minulosti na magistráte pracovala, dnes sa venuje udržateľným projektom v Karlovej Vsi.
Za dažde i horúčavy si môžeme sami Čítajte
