Pred päťdesiatimi rokmi, koncom leta 1968 boli bratislavské ulice popísané rôznymi heslami. Neskôr boli transparenty strhnuté, nápisy zamaľované, ešte neskôr zmizlo aj mnoho budov, ktoré boli svedkyňami tých dní.
Nápisy sa nám zachovali na fotografiách a v zápiskoch pamätníkov. Aj môj otec si zapísal, čo si vtedy na uliciach prečítal.
Na konci Dunajskej na sporiteľni bola odvážna básnička: „Na ochranu našej banky netreba nám vaše tanky. My v tej banke hovno máme, sami si naň pozor dáme. Aj tak z hovna väčší kus, ukradol už dávno Rus.“
Inde bola na dome nakreslená obesená sliepka a pri nej bolo napísané: „Než bych Rusom vajcia dala, radšej som si život vzala.“ Alebo: „Lenin, prebuď sa – Brežnev sa zbláznil!“
Nevie sa, kto tie veci písal, no isté je, že to boli odvážni ľudia so zmyslom pre humor. Tragikomédiu. Niekedy sa proti absurdite skutočnosti inak ako humorom bojovať nedá. Aj z toho by sme si mohli vziať ponaučenie.
