Vladimír Tomčík, združenie Devínska brána
Typické chrumkavé guľaté pečivo vyrobené z pšeničnej múky, sladu, soli a vody, ktorého charakteristickým rysom je hviezdica na lícovej strane, podľa niektorých prameňov prvý raz upiekli až na počesť Františka Jozefa II.
Čo viete o korunováciách v Prešporku? (kvíz) Čítajte Faktom však je, že už v septembri roku 1830 pri príležitosti korunovácie Ferdinanda V. v Dóme sv. Martina prišli bratislavskí pekári na trh s novinkou.
Pečivo na panovníkovu počesť nazvali cisárskymi žemľami – Kaisersemmel – kaiserkami (napriek tomu, že bol korunovaný za kráľa Uhorska) a predávali ich po grajciari za kus.
V minulosti sa tmavý chlieb piekol z raže, svetlý zo pšenice a v stredoveku sa pekárenské výrobky predávali nie v pekárňach, ale na trhoviskách, kde boli postavené drevené búdy, alebo pod šiatrami. Zriedka boli stánky i murované.
Drahšie biele chleby a pečivo pekári predávali na pultoch, obyčajné čierne chleby jednoducho na rohožiach na zemi. Pekári piekli kysnuté chleby (jačmenný, prosový, pohánkový, ryžový, veľkonočný, vlašský, kyslastý, praclíkový, žemľový, gaštanový, žaluďový a neskôr i zemiakový), nekysnuté posúchy, placky, lokše a pagáče.
Kráľ Žigmund pozdvihol význam Prešporka Čítajte Chlieb, aký poznáme dnes, sa objavil až v 19. storočí, keď prišla móda bieleho chleba z uhorskej múky.
V Bratislave bolo voľakedy vždy viacero pekárov a povinnosťou každého z nich bolo svoje výrobky označovať rímskymi číslicami. Toto opatrenie slúžilo v prípade reklamácie hmotnosti či kvality chleba a umožnilo ľahko identifikovať výrobcu. Tresty za podvádzanie boli veľmi prísne a nepoctivých výrobcov namáčali do Dunaja.
Keď sa bratislavskí pekári roku 1792 dohodli, že budú piecť menšie žemle, obľúbený herec Wachsmann prišiel na scénu Mestského divadla vo fraku s malými žemľami namiesto gombíkov. Pekári ho zažalovali za urážku cechu a súd odsúdil herca na 48-hodinový žalár.
Keď sa o dva dni vrátil na javisko, pýtali sa ho, či nebol vo väzení hladný. Herec odpovedal: „Kdeže! Našťastie sa do mňa zaľúbila dcéra väzenského dozorcu a každé ráno mi kľúčovou dierkou podala tri žemle“.
Požiare spôsobovala aj výstavba mesta Čítajte Kaiserky neboli prvým symbolickým pekárskym sortimentom, veď už po porážke Turkov pri Viedni roku 1683 prišli pekári v cisárskom meste s rožkami, ktoré neboli rovné, ale dali im symbolickú podobu tureckého polmesiaca.
Napokon, veľké maslové rožky, v obchodnej sieti známe ako karlovarské, sa ani nie tak dávno, pred päťdesiatimi rokmi, všeobecne volali Dubčekovými rožkami.
Autor: Vladimír Tomčík
