Vladimír Tomčík ,združenie Devínska brána
V prvých povojnových voľbách v roku 1946 v Česku zvíťazili komunisti. Na Slovensku sa však so ziskom 62 % hlasov na prvom mieste umiestnila Demokratická strana (DS), komunisti mali necelých 31 % hlasov.
V päťčlennom predsedníctve Slovenskej národnej rady preto DS získala tri miesta a v Zbore povereníkov (vtedajšej vláde na Slovensku) obsadila deväť z 15 ministerstiev.
Krvavý Béla Kun už v Petržalke nemá ulicu Čítajte Mala nárok aj na funkciu jeho predsedu, na nátlak KSČ sa predsedom Zboru povereníkov stal Gustáv Husák.
Komunistom volebný úspech demokratov klal oči, a preto sa začali proti nim v ešte väčšej miere rozbiehať útoky na všetkých úrovniach.
Povereníctvo vnútra vydalo 14. septembra 1947 správu o odhalení protištátneho sprisahania na Slovensku, ktorú nasledujúci deň publikovali všetky denníky. Temné sily sa vraj usilujú obnoviť slovenský štát a ich trúfalosť zašla tak ďaleko, že pripravujú atentát na samotného prezidenta republiky Edvarda Beneša.
Už v máji Predsedníctvo ÚV KSČ prikázalo na tajnej porade ministrovi vnútra Václavovi Noskovi začať vyšetrovanie ilegálnych skupín, ktoré sa usilujú o reštaurovanie slovenskej štátnosti. Jeho ľudia mali vypracovať zoznam podozrivých vysokopostavených politikov Demokratickej strany a donútiť ju, aby tieto osoby z pozícií odstránila.
Ak sa demokrati nepodriadia, komunisti plánovali ich vylúčenie z vlády s cieľom vyvolať na Slovensku vládnu krízu.
V septembri 1947 však nešlo o výlučne komunistickú aktivitu. Slovenské snahy o rovnoprávnosť v Československu prekážali aj ďalším českým politickým stranám i samotnému Pražskému hradu. Začalo sa vyšetrovanie a zatýkanie podozrivých zástupcov tzv. katolíckeho krídla DS.
V priebehu štrnástich dní sa za mrežami ocitli takmer dve tisícky osôb. Ich vyšetrovanie sa nezaobišlo bez brutálneho násilia a mnohí vyšetrovaní vypočúvanie neprežili.
Komunisti sa porátali s buržoáznymi nacionalistami Čítajte Vo väzení boli aj obaja generálni tajomníci DS Ján Kempný i Miloš Bugár. Takáto akcia samozrejme destabilizovala prácu strany a moc na Slovensku mohli prevziať komunisti na čele s Gustávom Husákom.
Pripravoval sa veľký politický monsterproces so zločinnými slovenskými predstaviteľmi, na ktorom malo byť vynesených štrnásť hrdelných rozsudkov.
To všetko sa dialo ešte pred tzv. víťazných februárom, teda v Československej republike, ktorá sa označuje za demokratickú. Strach zo slovenských emancipačných snáh v ešte väčšej miere pokračoval po komunistickom prevrate.
Výsledkom bolo väznenie, mučenie a popravy predstaviteľov slovenskej inteligencie, ktorí boli označení za buržoáznych nacionalistov.
Takúto nálepku neskôr dostali aj ľudia z okolia Gustáva Husáka, ktorí tento proces proti demokratom rozbiehali a do jeho súkolia sa napokon dostali aj sami.
