Vladimír Tomčík ,združenie Devínska brána
Slávnostnou omšou v bratislavskom jezuitskom Kostole Najsvätejšieho Spasiteľa sa 6. septembra 1822 začala synoda katolíckej cirkvi.
Za účasti najvyšších cirkevných hodnostárov a za predsedníctva uhorského prímasa Alexandra Rudnaia pokračovala v neďalekom Primaciálnom paláci – sídle ostrihomského arcibiskupa.

Jedným z jej záverov bolo rozhodnutie vydať Sväté písmo v národných jazykoch Uhorského kráľovstva. Komisia odporučila vydať Bibliu aj v slovenčine, teda v tom čase už v kodifikovanej bernolákovčine.
Slovenskí veriaci dovtedy používali český preklad. Skúsenosti hovorili, že nie vždy, dostatočne a v plnej miere textu rozumejú.
Nebola náhoda, že v tom čase už na preklade Biblie do bernolákovčiny pracoval ostrihomský kanonik a národný buditeľ Juraj Palkovič.
Bol nielen vydavateľ (jeho zásluhou vyšli všetky diela Jána Hollého), ale súčasne bol aj básnik, dramatik, prekladateľ a zakladateľská osobnosť slovenskej drámy.
Prekladal filozofické state a biblické drámy najmä z nemčiny, ale i z latinčiny a gréčtiny. Pripomeňme, že jeho zásluhou vyšiel aj Bernolákov „Slowár Slowenskí, Češko – Laťinsko – Ňemecko – Uherskí“.
Palkovič bol zakladajúcim členom Slovenského učeného tovarišstva a po Bernolákovej a Fándlyho smrti sa stal najvýznamnejším predstaviteľom tohto obrodeneckého hnutia.

Naši predkovia sa mohli oboznámiť s Písmom svätým v im zrozumiteľnom jazyku už vďaka sv. Cyrilovi a Metodovi v 9. storočí. Biblia do francúzštiny bola pritom preložená v 15. storočí, do nemčiny v 16. storočí a do angličtiny v rokoch 1582 – 1610.

Prvý dochovaný slovenský preklad Biblie sa pripisuje kamaldulským mníchom z Červeného Kláštora či z Nitry. Prvou slovenskou tlačenou Bibliou je Palkovičova, ktorá je prekladom Vulgáty, všeobecne rozšírenej a jedine platnej latinskej predlohy.
Palkovič ju vydal na vlastné náklady s titulom: Svaté Písmo starého a nového Zákona podla obecného latinského od sw. Rímsko-katolíckej cirkvi potvrdeného, preložene s Prirownaním gruntowneho tekstu na Swetlo vidané. Ďel první. Ďel druhí. W Ostrihome 1829, 1832. Wytlačené literami Josefa Bemela, Cis. Král. Priv. Kňíhtlačiara.
Výtlačky posielal zadarmo na slovenské fary a Ján Hollý napísal: „Nikdá sem s tak welkú Chuťú a radosťú Bibliu nečítal, jako túto slowenskú od Pána Welkomožného preloženú“.
Palkovičov preklad a vydanie slovenskej Biblie bolo obdivuhodným počinom, jeho dosah však nebol veľký a dlhodobý. Veď onedlho, už roku 1844, bola kodifikovaná štúrovská spisovná slovenčina.