BRATISLAVA. Presslawasburg, Pressburg, Posonium, Pozsony, Prešporok či Požoň. To nie sú názvy rozdielnych miest, ale len niektoré z mien, ktorými sa kedysi označovala dnešná Bratislava. A mohlo ich byť o jedno viac.
Keď sa po skončení prvej svetovej vojny rodilo Československo, padol návrh pomenovať mesto po americkom prezidentovi Woodrowovi Wilsonovi - Wilsonovo mesto. Nakoniec sa tak nestalo.
Amerického politika, ktorý presadzoval autonómiu národov v rakúsko-uhorskom impériu, ale je pokladaný aj za najrasistickejšieho prezidenta v histórii USA, dnes v Bratislave pripomína viacero miest. Do Wilsonovho mesta zasadil svoj gotický horor spisovateľ Michal Hvorecký a inšpiroval sa ním aj pri hľadaní mena pre hudobný festival.
Takmer Wilsonovo mesto
Márne snahy Čechov a Slovákov o rovnoprávne postavenie v habsburskej monarchii vyústili po prvej svetovej vojne do rozhodnutia opustiť Rakúsko-Uhorsko. Československo vzniklo 28. októbra 1918. Prispel k tomu aj sám Woodrow Wilson.

„Vo svojom slávnom štrnásťbodovom posolstve prednesenom 8. januára 1918 na pôde amerického Kongresu podporil okrem iného aj slobodu a sebaurčenie pre rôzne národy žijúce v rakúsko-uhorskej monarchii,“ povedal americký veľvyslanec na Slovensku Adam Sterling pri príležitosti 100. výročia prejavu v roku 2018.
Napriek tomu pri vzniku novej republiky nebolo jasné, ktorému z nástupníckych štátov Rakúsko-Uhorska vtedajší Prešporok s veľkým podielom po maďarsky a nemecky hovoriaceho obyvateľstva pripadne – či Československu, Rakúsku, alebo Maďarsku. Objavili sa snahy nazvať mesto po Wilsonovi a urobiť z neho mesto s podobným štatútom, aký vtedy malo slobodné mesto Gdansk. Samotné mesto a jeho okolie nepatrili ani Nemecku, ani Poľsku a boli nezávislým štátom pod ochranou Spoločenstva národov.
Neexistujú žiadne oficiálne dokumenty, ktoré by uvádzali, kto a kedy navrhol nazvať Prešporok Wilsonovým mestom - teda Wilsonovom v slovenčine, Wilsonstadtom v nemčine a Wilson-Városom v maďarčine.
„Podľa dostupných informácií to bola iniciatíva krajanov v USA, ktorej sa chytili československí legionári. Zachovalo sa dosť pohľadníc, ktoré legionári z Bratislavy posielali a na ktorých je uvedené Wilsonovo mesto. Malo to byť vyjadrenie vďaky za to, že Wilson mal zásluhu na vzniku česko-slovenského štátu,“ vysvetľuje historik Dušan Kováč. Údajne existujú aj vojenské mapy, na ktorých je Bratislava označená ako Wilsonovo mesto.

Napriek tomu sa snahy pomenovať mesto po americkom prezidentovi či urobiť z neho nezávislé slobodné mesto nenaplnili. Mesto bolo 18. januára 1919 vyhlásené za hlavné mesto Slovenska a na základe oficiálneho návrhu ministra s plnou mocou pre správu Slovenska Vavra Šrobára bolo premenované na Bratislavu.

Ulica, plaketa a busta
V súčasnosti pripomína 28. amerického prezidenta niekoľko miest v Bratislave. V Starom Meste pri Račianskom mýte sa nachádza Wilsonova ulica. Je spojnicou Radlinského a Blumentálskej.

Na Pálffyho paláci na Zámockej ulici sa zase nachádza pamätná tabuľa Woodrowa Wilsona. Za jej inštaláciou stála iniciatíva Slovenskej atlantickej komisie v roku 2008.

A 18. mája tohto roku v priestoroch ministerstva zahraničných vecí na Hlbokej minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák a veľvyslanec Adam Sterling odhalili Wilsonovu bustu v rámci podujatí pripomínajúcich 100. výročie vzniku spoločného štátu Čechov a Slovákov, ako aj 25. výročia samostatnej Slovenskej republiky a slovensko-amerických vzťahov.

„Jeho mierové vízie, podpora slobodného obchodu a otvorená diplomacia založená na rovnocennom postoji k všetkým národom bez ohľadu na ich veľkosť prispeli ku vzniku nezávislého a demokratického Československa,“ povedal minister Lajčák vo svojom príhovore.
Každý, kto má záujem, si bustu môže prísť pozrieť. Po registrácii na recepcii ministerstva záujemcu zamestnanec odprevadí na nádvorie Palugyayovho paláca, kde je busta inštalovaná, informoval hovorca ministerstva Boris Gandel.
Kniha aj film
Turbulentná éra vzniku Československa neprestáva fascinovať spisovateľa Michala Hvoreckého.
„Pre mňa je to niečo ako historický zázrak, že vzniklo Československo, pretože všetko hovorilo skôr proti než za jeho vytvorenie,“ hovorí Hvorecký.
Hvoreckého veľmi zaujíma to, ako sa z veľkej, pestrej a multietnickej rakúsko-uhorskej monarchie stali takzvané národné štáty, ktoré však vôbec neboli národné, ale mnohonárodné.
„V tých rokoch sa rozhodovalo o tom, čo doteraz chápeme ako svoj domov, ako svoju vlasť, ako svoj priestor na život,“ povedal Hvorecký, podľa ktorého vtedajší Prešporok bol v špecifickej situácii, pretože jeho obyvatelia sa vôbec necítili byť súčasťou Československa a navyše mesto samotné malo strategicky veľmi dôležitú polohu na Dunaji a pri hraniciach.
„Pre mňa ako občana, ako človeka pochádzajúceho odtiaľto, ale aj ako autora je veľmi vzrušujúce predstavovať si, aké by to bolo, keby sa vývoj ubral trocha iným smerom,“ povedal Hvorecký.
S týmto nápadom sa pohráva v novele Wilsonov, v ktorej detektív FBI Aaron Food prichádza v roku 1923 do Wilsonovho mesta vyšetriť sériu mysterióznych vrážd. Mesto sa tak v jeho fikcii už štyri roky volá po americkom prezidentovi.

Novela inšpirovala filmárov, ktorí trošku pozmenili príbeh a v roku 2015 ho preniesli na strieborné plátno. Vo filme starosta Dangl v roku 1919 sníva o tom, že jeho mesto bude pripojené k Spojeným štátom americkým a premenované na Wilsonov. Slávnostné podpísanie dokumentov sa má uskutočniť v miestnej opere za prítomnosti jeho priateľa, samotného prezidenta Woodrowa Wilsona, už o jeden týždeň. Jediným problémom je, ako zapasovať ďalšiu hviezdičku na americkú vlajku. Potom však začne v meste vystrájať tajomný vrah. Keďže miestny policajný zbor je v koncoch, sám prezident USA Woodrow Wilson posiela do mesta skúseného dôstojníka FBI Aarona Fooda.
Inšpirácia pre názov hudobného festivalu
Pôvod mena hudobného festivalu Wilsonic, ktorý Hvorecký založil spolu so svojím priateľom a DJ-om Tiborom Holodom, takisto treba hľadať vo Wilsonove.

„Práve keď som písal poviedku Wilsonov, uvedomil som si, že téma Wilsonovho mesta je pre mnohých veľmi kontroverzná,“ povedal Hvorecký. Chcel však toto slovo a túto tému priniesť späť medzi ľudí. „Spojili sme Wilsonov a sonic a dostali sme Wilsonic.“