SME

Bratislava sa takmer stala Wilsonovým mestom

Amerického prezidenta Woodrowa Wilsona v Bratislave pripomína ulica, plaketa aj busta.

Scéna z filmu Wilsonov, kde sa Bratislava, vtedy Wilsonov, pripravuje na slávnostné podpísanie zmluvy o pripojení mesta k USA.Scéna z filmu Wilsonov, kde sa Bratislava, vtedy Wilsonov, pripravuje na slávnostné podpísanie zmluvy o pripojení mesta k USA. (Zdroj: (Zdroj: Foto - Pubres))

BRATISLAVA. Presslawasburg, Pressburg, Posonium, Pozsony, Prešporok či Požoň. To nie sú názvy rozdielnych miest, ale len niektoré z mien, ktorými sa kedysi označovala dnešná Bratislava. A mohlo ich byť o jedno viac.

Keď sa po skončení prvej svetovej vojny rodilo Československo, padol návrh pomenovať mesto po americkom prezidentovi Woodrowovi Wilsonovi - Wilsonovo mesto. Nakoniec sa tak nestalo.

Amerického politika, ktorý presadzoval autonómiu národov v rakúsko-uhorskom impériu, ale je pokladaný aj za najrasistickejšieho prezidenta v histórii USA, dnes v Bratislave pripomína viacero miest. Do Wilsonovho mesta zasadil svoj gotický horor spisovateľ Michal Hvorecký a inšpiroval sa ním aj pri hľadaní mena pre hudobný festival.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Takmer Wilsonovo mesto

Márne snahy Čechov a Slovákov o rovnoprávne postavenie v habsburskej monarchii vyústili po prvej svetovej vojne do rozhodnutia opustiť Rakúsko-Uhorsko. Československo vzniklo 28. októbra 1918. Prispel k tomu aj sám Woodrow Wilson.

„Vo svojom slávnom štrnásťbodovom posolstve prednesenom 8. januára 1918 na pôde amerického Kongresu podporil okrem iného aj slobodu a sebaurčenie pre rôzne národy žijúce v rakúsko-uhorskej monarchii,“ povedal americký veľvyslanec na Slovensku Adam Sterling pri príležitosti 100. výročia prejavu v roku 2018.

Napriek tomu pri vzniku novej republiky nebolo jasné, ktorému z nástupníckych štátov Rakúsko-Uhorska vtedajší Prešporok s veľkým podielom po maďarsky a nemecky hovoriaceho obyvateľstva pripadne – či Československu, Rakúsku, alebo Maďarsku. Objavili sa snahy nazvať mesto po Wilsonovi a urobiť z neho mesto s podobným štatútom, aký vtedy malo slobodné mesto Gdansk. Samotné mesto a jeho okolie nepatrili ani Nemecku, ani Poľsku a boli nezávislým štátom pod ochranou Spoločenstva národov.

SkryťVypnúť reklamu

Neexistujú žiadne oficiálne dokumenty, ktoré by uvádzali, kto a kedy navrhol nazvať Prešporok Wilsonovým mestom - teda Wilsonovom v slovenčine, Wilsonstadtom v nemčine a Wilson-Városom v maďarčine.

„Podľa dostupných informácií to bola iniciatíva krajanov v USA, ktorej sa chytili československí legionári. Zachovalo sa dosť pohľadníc, ktoré legionári z Bratislavy posielali a na ktorých je uvedené Wilsonovo mesto. Malo to byť vyjadrenie vďaky za to, že Wilson mal zásluhu na vzniku česko-slovenského štátu,“ vysvetľuje historik Dušan Kováč. Údajne existujú aj vojenské mapy, na ktorých je Bratislava označená ako Wilsonovo mesto.

Napriek tomu sa snahy pomenovať mesto po americkom prezidentovi či urobiť z neho nezávislé slobodné mesto nenaplnili. Mesto bolo 18. januára 1919 vyhlásené za hlavné mesto Slovenska a na základe oficiálneho návrhu ministra s plnou mocou pre správu Slovenska Vavra Šrobára bolo premenované na Bratislavu.

SkryťVypnúť reklamu

Ulica, plaketa a busta

V súčasnosti pripomína 28. amerického prezidenta niekoľko miest v Bratislave. V Starom Meste pri Račianskom mýte sa nachádza Wilsonova ulica. Je spojnicou Radlinského a Blumentálskej.

Na Pálffyho paláci na Zámockej ulici sa zase nachádza pamätná tabuľa Woodrowa Wilsona. Za jej inštaláciou stála iniciatíva Slovenskej atlantickej komisie v roku 2008.

A 18. mája tohto roku v priestoroch ministerstva zahraničných vecí na Hlbokej minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák a veľvyslanec Adam Sterling odhalili Wilsonovu bustu v rámci podujatí pripomínajúcich 100. výročie vzniku spoločného štátu Čechov a Slovákov, ako aj 25. výročia samostatnej Slovenskej republiky a slovensko-amerických vzťahov.

„Jeho mierové vízie, podpora slobodného obchodu a otvorená diplomacia založená na rovnocennom postoji k všetkým národom bez ohľadu na ich veľkosť prispeli ku vzniku nezávislého a demokratického Československa,“ povedal minister Lajčák vo svojom príhovore.

Každý, kto má záujem, si bustu môže prísť pozrieť. Po registrácii na recepcii ministerstva záujemcu zamestnanec odprevadí na nádvorie Palugyayovho paláca, kde je busta inštalovaná, informoval hovorca ministerstva Boris Gandel.

Kniha aj film

Turbulentná éra vzniku Československa neprestáva fascinovať spisovateľa Michala Hvoreckého.

„Pre mňa je to niečo ako historický zázrak, že vzniklo Československo, pretože všetko hovorilo skôr proti než za jeho vytvorenie,“ hovorí Hvorecký.

Hvoreckého veľmi zaujíma to, ako sa z veľkej, pestrej a multietnickej rakúsko-uhorskej monarchie stali takzvané národné štáty, ktoré však vôbec neboli národné, ale mnohonárodné.

„V tých rokoch sa rozhodovalo o tom, čo doteraz chápeme ako svoj domov, ako svoju vlasť, ako svoj priestor na život,“ povedal Hvorecký, podľa ktorého vtedajší Prešporok bol v špecifickej situácii, pretože jeho obyvatelia sa vôbec necítili byť súčasťou Československa a navyše mesto samotné malo strategicky veľmi dôležitú polohu na Dunaji a pri hraniciach.

„Pre mňa ako občana, ako človeka pochádzajúceho odtiaľto, ale aj ako autora je veľmi vzrušujúce predstavovať si, aké by to bolo, keby sa vývoj ubral trocha iným smerom,“ povedal Hvorecký.

S týmto nápadom sa pohráva v novele Wilsonov, v ktorej detektív FBI Aaron Food prichádza v roku 1923 do Wilsonovho mesta vyšetriť sériu mysterióznych vrážd. Mesto sa tak v jeho fikcii už štyri roky volá po americkom prezidentovi.

Read also: Bratislava ako filmová kulisa Čítajte 

Novela inšpirovala filmárov, ktorí trošku pozmenili príbeh a v roku 2015 ho preniesli na strieborné plátno. Vo filme starosta Dangl v roku 1919 sníva o tom, že jeho mesto bude pripojené k Spojeným štátom americkým a premenované na Wilsonov. Slávnostné podpísanie dokumentov sa má uskutočniť v miestnej opere za prítomnosti jeho priateľa, samotného prezidenta Woodrowa Wilsona, už o jeden týždeň. Jediným problémom je, ako zapasovať ďalšiu hviezdičku na americkú vlajku. Potom však začne v meste vystrájať tajomný vrah. Keďže miestny policajný zbor je v koncoch, sám prezident USA Woodrow Wilson posiela do mesta skúseného dôstojníka FBI Aarona Fooda.

Inšpirácia pre názov hudobného festivalu

Pôvod mena hudobného festivalu Wilsonic, ktorý Hvorecký založil spolu so svojím priateľom a DJ-om Tiborom Holodom, takisto treba hľadať vo Wilsonove.

„Práve keď som písal poviedku Wilsonov, uvedomil som si, že téma Wilsonovho mesta je pre mnohých veľmi kontroverzná,“ povedal Hvorecký. Chcel však toto slovo a túto tému priniesť späť medzi ľudí. „Spojili sme Wilsonov a sonic a dostali sme Wilsonic.“

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Bratislava

Komerčné články

  1. Nová hala v Istropolise zaplní chýbajúce miesto na mape kultúry
  2. Roman Kukumberg ml.: Online hejty vedia bolieť viac ako bodyček
  3. Čerstvé hlavičky sú v plnom prúde, komu dáte svoj hlas?
  4. Viete správne založiť oheň? Podľa kachliara to robíte zle
  5. NESTO ponúka nadštandardné bývanie na hranici mesta a prírody
  6. Kúsok Slovenska na tanieri: domáce potraviny sú stávka na istotu
  7. Nová možnosť investovania s garantovaným rastom až 6 %
  8. Majiteľka Boxito: Podnikanie zvláda vďaka multifunkčnému vozidlu
  1. Čerstvé hlavičky sú v plnom prúde, komu dáte svoj hlas?
  2. Viete správne založiť oheň? Podľa kachliara to robíte zle
  3. Najlepšie zdroje železa: čo jesť pri jeho nedostatku
  4. NESTO ponúka nadštandardné bývanie na hranici mesta a prírody
  5. Majiteľka Boxito: Podnikanie zvláda vďaka multifunkčnému vozidlu
  6. Nová možnosť investovania s garantovaným rastom až 6 %
  7. Ktoré signály tela predpovedajú mŕtvicu
  8. Kúsok Slovenska na tanieri: domáce potraviny sú stávka na istotu
  1. Viete správne založiť oheň? Podľa kachliara to robíte zle 12 297
  2. Nová hala v Istropolise zaplní chýbajúce miesto na mape kultúry 9 392
  3. Pokoj, výhľady a dobrá kuchyňa? Vyberáme desať hotelov na Ischii 4 936
  4. Bankroty a miliardové dlhy. Úspešný Trump je ilúzia 3 213
  5. Nová možnosť investovania s garantovaným rastom až 6 % 2 427
  6. Koniec nálepkovaniu a predsudkom medzi kolegami u tohto predajcu 2 375
  7. Roman Kukumberg ml.: Online hejty vedia bolieť viac ako bodyček 2 023
  8. Bývajte v centre Košíc – 18 bytov v boutique residence Huštáky 1 976
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
  1. Post Bellum SK: Oslobodenie Bratislavy – boj za cenu stoviek životov
  2. Ľuboš Vodička: Bratislavský Robinson Karl Jetting
  3. Juraj Mravec: Projekt Nového Lida nereflektuje záujmy Petržalky
  4. Pavol Pálfy: Úradná tabuľa - zákonná povinnosť alebo služba pre občana?
  5. Danica Chames: Zbláznili sa, šli na dovolenku do Bratislavy
  6. Radko Mačuha: Sídlisko, kvôli ktorému bolo zbúrané podhradie. ( cyklus bratislavská krutosť)
  7. Ján Roháč: Čo nám ukázali cyklopruhy na Vajanského?
  8. Michal Drotován: Môže byť Bratislava 15-minútové mesto?
  1. Ivan Čáni: 9. máj 2025 – najhanebneší deň v dejinách Slovenska. 25 959
  2. Teodor Pasternák: NAY už nie je „naj“ 13 742
  3. Michael Achberger: Lepšie ako diéta? O tomto trende hovoria aj lekári aj tréneri! 13 033
  4. Radko Mačuha: Šimečka má niečo, čo už Fico nikdy nebude mať? 12 578
  5. Ján Chomík: Tyran, ktorý nemá páru 8 262
  6. Miroslav Galovič: Marečku, mohol si ostať legendou... (Mikroblog No 20) 7 989
  7. Matúš Paculík: Podvodníci na Bazoši majú nový trik, zneužívajú pri tom Alzu 7 958
  8. Rastislav Puchala: Nie, toto nebolo oslobodenie 4 922
  1. Věra Tepličková: Ťažký obed je sviňa
  2. Věra Tepličková: Minulý týždeň bradavky, dnes brucho a triesla... postup je celkom jasný
  3. Radko Mačuha: Rozostavali sme Slovensko, hrdo vyhlasuje premiér Fico.
  4. Marcel Rebro: Naozaj prišla sloboda z východu? Prečo sme potom utekali na západ, pán Fico?
  5. Věra Tepličková: Možno príde aj kúzelník...
  6. Tupou Ceruzou: Toaleťák
  7. Monika Nagyova: Ako z Netflixu. Preskakoval mŕtvoly a bežal na skúšku do školy
  8. Věra Tepličková: Cesta slovenského Sizyfa do Moskvy alebo Nie je pre cholerika nič horšie, ako nemať možnosť ísť vyššie
SkryťZatvoriť reklamu