Stretol som po rokoch predavača z podchodu na Trnavskom mýte. Už pracuje inde. Drobný živnostník, celé roky predáva doplnky k mobilom, nabíjačky, obaly. Vždy poradí, usmeje sa, nainštaluje a čo práve na sklade nemá, objedná.
Mesto Bratislava podpísalo s developerom Immocap Group (Central a už aj Istropolis) zmluvu na prenájom podchodu na Trnavskom mýte za 1 (slovom jedno) euro na 15 rokov! S možnosťou opcie na ďalších päť rokov.
Nájomné za mini plochu sa zvýšilo z 500 na 2400 eur mesačne + energie! Navyše, nájomca musí otvoriť sedem dní v týždni od siedmej ráno do siedmej večer. Ktorý obuvník, hodinár, predavač novín alebo akýkoľvek poctivý remeselník si môže dovoliť také zderské podmienky?
Typická Bratislava: nevieme si s niečím poradiť, zničíme verejný priestor, necháme ho sprivatizovať, nazveme to „revitalizácia“ a plochu aj zisk prenecháme korporácii.
Investor už priznal, že došlo „k drobným zmenám pri jednotlivých prevádzkach“, čo v preklade z korporátneho do ľudského jazyka znamená, že tam prakticky nikto z pôvodných nezostal a namiesto nich prídu reťazce. Ak by si niekto myslel, že za také neuveriteľne výhodné podmienky firma aspoň všetko opraví za vlastné, vôbec nie. Rekonštrukciu eskalátorov aj okolia hradíme my všetci. Existujú vážne podozrenia, že podobný osud čaká Istropolis.
Novomestský bermudský trojuholník si zaslúži lepší osud, než sa stať ďalším tuctovým obchoďákom. Hlavne mladým by sa zišli aj iné voľnočasové aktivity ako nakupovanie. Navyše, Trnavské mýto sa mení na jedno z najhorúcejších v hlavnom meste. Takto nevzniká domov, iba priestor, v ére globálneho otepľovania navyše čoraz častejšie pravdepodobne neobývateľný.
Bratislava si vytvorila chorobnú závislosť od developerov, ktorí čoraz šikovnejšie vytvárajú dojem, že im ide aj o niečo iné ako o zisky, a ktorí nefungujúce transparentné verejné riadenie nahrádzajú neprehľadným manažmentom metropoly ako firmy.
Spoločné menia na súkromné, šetria na službách, problémy životného prostredia neriešia, lebo ich považujú za zbytočnú príťaž. Zeleň chápu tak, že prinesú z hobbymarketu zrolovaný koberec trávnika, ktorý sa pekne nafotí a do mesiaca uschne. Stačí sa pozrieť na Spojnú a na „trávnik nášho predsedníctva“, pričom teraz sa to isté deje na Námestí slobody. Namiesto solidarity vládne konkurenčný boj. Zvyšky verejného priestoru zaplavuje vizuálny a zvukový smog.
Mesto však nie je vec, ktorá sa dá po roku vymeniť ako nový produkt vyššej úrovne. Politika a biznis ešte stále nie sú to isté. Mestotvorné prvky nie sú predmety. Jadrom mestskej politiky nemá byť lobing koncernov. Silnie vo mne dojem, že hoci Bratislava pôsobí na prvý dojem farebnejšie a živšie, v skutočnosti sa mení na nákupnú a zábavnú púšť.
Na Trnavskom mýte mohol konečne vzniknúť pekný a bezpečný podchod pre všetkých, no namiesto toho tam pokračuje mall pre konzumentov.
