Súboj v Starom Meste môže byť tesný

STARÉ MESTO. Boj o stoličku starostu v Starom Meste môže byť opäť tesný a prekvapivý. Traja z aktuálnych kandidátov totiž dokážu osloviť štyri tisícky voličov v Starom Meste, čo je počet, s akým sa Radoslav Števčík stal starostom pred štyrmi rokmi.

Tri mesiace pred novembrovými komunálnymi voľbami sú známe mená štyroch najsilnejších kandidátov: architektka Zuzana Aufrichtová, poslanec Martin Borguľa, dizajnérka Dana Kleinert a aktuálny starosta Radoslav Števčík.

Ako prvá v Starom Meste ohlásila kandidatúru odevná dizajnérka Dana Kleinert, ktorá je v tíme primátorského kandidáta architekta a hudobníka Matúša Valla. Keď potom šesť stredopravých strán predstavilo svoju kandidátku Zuzanu Aufrichtovú, Kleinertová ju v otvorenom liste vyzvala, aby sa dohodli na podpore silnejšej kandidátky.

"Ak budeme kandidovať obe, môžeme trieštiť hlasy, a pomôcť tak práve kandidátom, ktorých naši voliči a ani ja, nevnímajú ako to najlepšie riešenie pre Staré Mesto," napísala Kleinert.

Slabšia ustúpi?

Aufrichtová najprv v Denníku N výzvu označila za predčasnú. Otázkou by sa vraj zaoberala, keby kandidoval niekto "neprípustný", napríklad kto hlasoval za predaj PKO. Medzitým začal podpisy pod kandidatúru zbierať staromestský a mestský poslanec za Smer Martin Borguľa, ktorý pred troma rokmi odhlasoval predaj budovy PKO, poistenej na dva milióny eur, za jedno euro.

Borguľa dnes zopakoval, že PKO bola ruina, pričom podľa neho mestu predajom ušetrili desiatky miliónov eur cez mimosúdnu dohodu s developerom. Mesto pritom súd o búranie PKO s developerom blízkym J&T vyhralo, a tak ani nemalo prečo platiť odškodné, o ktorom na súde ani nebola reč. Milióny eur tak mohol ušetriť len developer, ktorý za budovu PKO nemusel platiť riadnu cenu a mesto mu odpustilo aj štyri milióny eur, ktoré mal investovať do rekonštrukcie promenády pred PKO.

Či sa kandidátky proti Borguľovi spoja, ukáže nasledujúci mesiac. "Kandidačné listiny sa podávajú k 11. septembru 2018, dovtedy sú ďalšie dohody priechodné," hovorí Aufrichtová. Podotkla však, že je kandidátkou viacerých politických strán a takéto rozhodnutie by muselo byť konsenzom, keďže si ich podporu váži.

Koho podporuje Smer

Kým ženy, blízke pravici, nevylučujú spojenectvo, muži, z ktorých jeden bol člen Smeru a druhého Smer podporil, sa rozhádali.

"Rado hanbi sa," napísal na faceboooku minulý piatok večer Števčíkovi Borguľa, ktorý bol v tom čase na dovolenke. Úradujúci starosta totiž musel v rámci antikampane opäť vysvetľovať, ako to bolo s podporou Smeru, ktorý sa k nemu prihlásil až po tom, čo vyhral voľby.

"Celé to bolo smiešne, keďže podpora sa vyjadruje pred voľbami, nie po voľbách," tvrdí Števčík a podotkol, že aj dnes kandiduje ako nezávislý. Borguľa reagoval, že klame. Podľa neho bol Števčík prítomný na straníckej schôdzi Smeru. Števčík tvrdí, že Smeru len predstavil svoj volebný program.

Podľa predvolebného prieskumu spred štyroch rokov Števčík nebol favoritom volieb. Inštrukcia vedenia Smeru, aby jeho členovia zaňho hlasovali, mu tak mohla pomôcť, aby predbehol svojho protikandidáta Gábora Grendela. Podobne ako nezávislý primátor Ivo Nesrovnal aj Števčík dostal milióny na opravu ciest od vlády, vedenej Smerom.

Čo robia developeri

Borguľa už za starostu neúspešne kandidoval pred ôsmimi rokmi a tak neskôr vyhlásil, že ak by mu to ešte niekedy napadlo, treba ho prefackať. Názor však zmenil aj preto, lebo sa nemôže pozerať na to, "čo sa deje v Starom Meste v prospech finančných skupín".

Takisto má pocit, že po 12 rokoch v komunálnej politike má už dosť skúseností, aby ponúkal riešenia problémov. "Dnes chcú kandidovať aj ľudia, ktorým chýba akákoľvek komunálna skúsenosť ako kedysi mne," hovorí poslanec, ktorý však na staromestskom zastupiteľstve patrí k najväčším absentérom. Častejšie ako on hlasuje aj invalidná dôchodkyňa Marta Černá.

Borguľa súčasného starostu Števčíka obviňuje, že vychádza v ústrety developerom a finančným skupinám. "Nevidíte, čo si robí J&T v Starom Meste? Čo myslíte, prečo sa o Eurovei 2 nerozhoduje na ružinovskom stavebnom úrade, kde katastrálne patrí viac ako 90 percent plochy tohto projektu, ale práve na tom staromestskom? Prečo starosta predložil územný plán zóny Chalupkova na zastupiteľstvo až po tom, ako developeri ako napríklad Penta získali územné rozhodnutia na svoje projekty, napríklad Skypark?" vraví Borguľa. Konkrétne fakty však neuviedol, pričom jeho rodinná firma Slovunit má v Bratislave viacero developerských projektov.

Števčík Borguľove tvrdenia označil za nezmysly. "Na preukázateľné klamstvá a výmysly poslanca Borguľu odmietam reagovať," povedal starosta Radoslav Števčík a dodal, že tému developerských aktivít v hlavnom meste považuje rovnako ako mienkotvorné médiá za kľúčovú pre budúcnosť mesta.

Na osobnom stretnutí na túto tému podotkol, že územný plán zóny Chalupkova, ktorá je na hranici Starého Mesta a Ružinova, sa pripravoval 12 rokov. O Eurovei 2, kde chce J&T postaviť 168 metrov vysoký mrakodrap, podľa neho bude Staré Mesto rozhodovať na základe poverenia okresného úradu. Do komunálnych volieb však podľa neho už žiadne rozhodnutie nepadne. Územné konanie totiž Staré Mesto prerušilo práve pre námietky proti mrakodrapu, ktorý odobril aj magistrát.

Staromestský poslanec Matej Vagač, ktorý dlhodobo poukazuje na prešľapy developerov, si nemyslí, že im Števčík vždy vychádza v ústrety.

Isté však je, že sa Števčík s developermi vie dohodnúť. Na obnovu Šafárikovho námestia napríklad získal 200 tisíc eur od HB Reavis, na rekonštrukciu Kmeťovho námestia prispela firma Corwin a obnovu Dunajskej promenády financujú firmy, blízke Pente aj J&T.

Zlá krv pre Šafko

So Števčíkom nie je zadobre ani jeho protikandidátka Dana Kleinert. Tvrdí, že súčasný starosta radnicu vedie nekoncepčne, nepočúva ľudí, ktorí chcú pomôcť a „ťahá za kratší koniec v jednaní s developermi.“ Ešte s jeho predchodkyňou Tatianou Rosovou (SDKÚ) sa Kleinert dohodla, že na schátrané Šafárikovo námestie umiestni kontajnery s obchodíkmi s dizajnom, kaviarňou či cyklokuchyňou.

Števčík od dohody odstúpil, podľa Starého Mesta totiž mali manželia Kleinertovci za predajné stánky na námestí platiť daň. To potvrdilo aj Finančné riaditeľstvo, keďže v kontajneroch boli aj komerčné prevádzky ako napríklad výdajňa najväčšieho českého e-shopu s módou Zoot, no súd zaplatenie dane v hodnote 35 490 eur odložil. Kleinertovci sa teraz súdia s Finančným riaditeľstvom aj so Starým Mestom. Kleinertová priznala, že prevádzky v kontajneroch im platili, podľa nej sa podieľali na nákladoch na projekt.

Ak by sa stala starostkou, podobné projekty by podporila, pričom sú podľa nej viaceré možnosti, nie iba oslobodenie od dane. "Veď úrad môže z pomoci ľudí reálne profitovať," vraví. Kontajnery by sa už na Šafko nevrátili, v týchto dňoch sa totiž končia práce na jeho premene na zelenú oddychovú zónu.