BRATISLAVA. Tangalla, Nuwara, Eliya alebo Uhana. Jedno z týchto mien bude čoskoro patriť mláďaťu leoparda cejlónskeho, ktoré sa v bratislavskej zoo narodilo iba pred mesiacom.
O tom, ako sa malá slečna bude nakoniec volať, môžu hlasovať ľudia. Leopardica už má za sebou aj prvú lekársku prehliadku.
Mláďa leoparda cejlónskeho, ktorý sa prirodzene vyskytuje iba na Srí Lanke, návštevníci “naživo” ešte vidieť nemôžu. S matkou potrebuje ticho a pokoj. Ľudia si ich môžu pozrieť cez monitor.
Nie je to však jediný prírastok v bratislavskej zoo. “K nášmu mesačnému leopardovi pribudlo 3. augusta krásne zdravé mláďa adaxa núbijského,” vraví Alexandra Ritterová z oddelenia vzdelávania a marketingu zoo.
Adax núbijský je púštna antilopa, patrí medzi kriticky ohrozené druhy zvierat. “Vyzerá to tak, že do konca roka ešte nejaké mláďatká pribudnú, nateraz však neprezradíme, o aké druhy by malo ísť,” hovorí Ritterová.
Bahno ako opaľovák
V bratislavskej zoo sa v súčasnosti nachádzajú stovky zvierat od plazov až po rôzne druhy vtákov.
Bránou zoologickej záhrady prejdú denne stovky návštevníkov, tento rok ich však môže byť o niečo menej.
Vstupné v lete
Dospelí: 7 eur
Deti od 3 do 15 rokov: 5 eur
Rodina (2 dospelí a dve deti): 20 eur
Vstupné je vrátane vstupu do Dinoparku.
Zdroj: Zoo Bratislava
Ritterová vraví, že tohtoročnú návštevnosť najviac ovplyvnilo počasie - počnúc zimou zo začiatku roka a neskôr vysokými teplotami počas školských prázdnin.
Ani zvieratá to počas tropických dní, nemajú jednoduché. Pracovníci v zoo sa im preto snažia zabezpečiť čo najviac chládku a pitný režim.
Niektoré druhy, ako napríklad medveď, leopard či hrošík libérijský, majú vo svojich výbehoch aj bazén, iným zvieratám zoo vytvára takzvané bahniská, ktorým sa potešia najmä nosorožce, diviaky či zubry.
Ritterová pripomína, že blato zvieratá nielen schladí, ale im tiež chráni kožu, pretože funguje ako opaľovací krém.
Veľa tekutín prijmú zvery aj v podobe ovocia a zeleniny, šimpanzy si rady pochutnajú na vychladených melónoch.
“Ľadovú pochúťku môže dostať v prípade extrémnych horúčav aj medveď hnedý,” dodáva Ritterová.
Najmenej trápia tropické dni tie druhy, ktoré pochádzajú z teplých klimatických pásiem, teda zebry, žirafy a papagáje. Aj chladnomilnejšie zvieratá si však postupne na vysoké teploty zvykli.
Nekŕmiť, neklopať
Či treba na leto viac zamestnancov pre horúčavy, zoo nepovedala, tvrdí však, že o zvieratá sa dokáže postarať za každých okolností. Práce v zoo je dosť v každom ročnom období.
“Počas celého roka dostávajú zvieratá aj prvky, ktoré majú za úlohu ich rozptýliť, zabaviť či zaujať,” vraví Ritterová.
Ako príklad uvádza napríklad šelmy, ktoré dostanú vlnu v krabici. Aby sa zabavili, vlnu rozvliekajú po výbehu.
Bratislavská ZOO ukázala mláďa leoparda cejlónskeho Čítajte Šimpanzom a orangutanom pracovníci v zoo vymýšľajú rôzne hlavolamy, napríklad z textilu, ktorý naplnia orieškami. “Tie potrápia nielen ich prsty, ale aj hlavu,” dodáva Ritterová.
Schladiť zvieratá je rovnako dôležité ako osvieženie pre návštevníkov. “Na začiatku spodného detského ihriska je nainštalovaná takzvaná hmlová brána,” informovala hovorkyňa magistrátu Zuzana Onufer.
Tá je určená nielen pre deti, ale aj pre dospelých. Hmlová brána rozstrekuje do vzduchu vodnú hmlu, čím ochladzuje okolitý vzduch.
Zoologická záhrada v Bratislave vznikla v roku 1960, zriadilo ju hlavné mesto. V súčasnosti v areáli zoo žije viac ako tisíc zvierat, v porovnaní so začiatkami je to niekoľkonásobne viac.
Ročne navštívia bratislavské zoo státisíce ľudí, najviac ich prišlo v roku 2011 a to takmer 337-tisíc . Okrem zvierat môžu ľudia navštíviť aj priľahlý DinoPark či zažiť komentované kŕmenie, napríklad medveďa hnedého, žiráf, zebier či hrošíkov.
Zvieratá je zakázané kŕmiť, pretože majú presne stanovenú kŕmnu dávku. Z toho, čo by im chceli návštevníci ponúknuť, by mohli ochorieť, veľmi pribrať a dokonca aj uhynúť.
Rovnako nie je vhodné, aby ľudia na sklá či ohrady búchali či klopkali: zvieratá sa môžu vyplašiť a zraniť sa.
