SME

Teplárov nahradia kreatívci a start-upy

Historická industrálna budova sa po renovácii odmení dobrou energiou a atmosférou, akú v nových budovách nenájdete.

Priestor pod násypníkmi je až sakrálnyPriestor pod násypníkmi je až sakrálny (Zdroj: Jana Liptáková)

STARÉ MESTO. Bratislavčania si dnes môžu už len predstavovať, ako sa budovy Kabla či Gumonky dali prestavať a na aké nové účely mohli slúžiť. Všetky historické budovy okrem takzvanej Jurkovičovej teplárne v niekdajšej industriálnej zóne na periférii mesta boli však napriek protestom verejnosti a pamiatkarov zbúrané. Na ich mieste dnes vyrastá nová mestská štvrť s výškovými budovami.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Penta Real Estate v súčasnosti začína s dlhoočakávanou rekonštrukciou Jurkovičovej teplárne. Keď spoločnosť pozemok, na ktorom sa nachádza aj tepláreň, kupovala, jej budova už bola v procese vyhlasovania za národnú kultúrnu pamiatku. Tepláreň, ktorej funkcionalistická architektúra reflektovala vtedajšie trendy vo svetovej architektúre, tento titul získala v roku 2008.

SkryťVypnúť reklamu

Investor historickú industriálnu budovu zahrnul do svojho projektu Sky Park od svetoznámej architektky Zahy Hadídovej.

Tepláreň po rekonštrukcii poskytne coworkingový priestor pre ľudí a spoločnosti z kreatívneho priemyslu, architektov, start-upy a menšie IT firmy a zároveň bude otvorená aj širokej verejnosti. Celkovo ponúkne tepláreň 5000 štvorcových metrov podlahovej plochy, na coworkingové kancelárie pripadne 3500 štvorcových metrov.

„Dlhodobo vnímame, že v Bratislave takýto priestor chýba a tepláreň je na to ideálnym miestom. Kedysi tu bolo energetické centrum Bratislavy, dnes má symbolicky možnosť stať sa kreatívno-vývojovým centrom mesta,“ hovorí Juraj Nevolník, výkonný riaditeľ Penta Real Estate pre Slovensko.

Za projektom obnovy stojí architektonický ateliér Adom M Studio architekta Martina Paška.

SkryťVypnúť reklamu

„K tomuto objektu sme pristupovali tak, aby sa stal klenotom v strede celého projektu Sky Park,“ povedal Paško v máji, keď investor predstavoval projekt obnovy a využitia Jurkovičovej teplárne.

Ten má v maximálnej možnej miere zachovať pôvodný vonkajší vzhľad historickej budovy. Do jej vnútorných priestorov architekti naprojektovali nové budovy vytvárajúce nové plochy a podlažia.

„Cieľom je, aby sme prepojením starého a nového ponúkli optimálne usporiadanie funkcií a priestorov, ktoré by podporilo jedinečnú atmosféru tejto unikátnej industriálnej pamiatky,“ povedal Paško.

S konverziou bývalých industriálnych priestorov na iné využitie už má bohaté skúsenosti. Pracoval na projektoch Design Factory, Refinery Gallery či Elektrárňa Piešťany, ale aj na projekte Museumsquartier vo Viedni či na premene bývalých lodeníc Schiffbau v Zürichu pre miestne divadlo Schauspielhaus.

SkryťVypnúť reklamu

Do historických budov sa podľa neho oplatí investovať. Odplatia sa dobrou energiou a špecifickou atmosférou.

„Takúto atmosféru v nových budovách nenájdete,“ tvrdí.

Nové v starom

„Verím, že sme našli najideálnejší model na využitie priestoru a vdýchnutie nového života do Jurkovičovej teplárne,“ hovorí Paško.

Celú budovu zateplia z vnútornej strany, aby nedošlo k porušeniu vonkajšej, pamiatkovo chránenej fasády. Okná budú vymenené za nové, ktoré už budú spĺňať súčasné teplotechnické požiadavky. Staré, ešte použiteľné okná využijú v interiéri ako deliace priečky a rôzne paravány, aby priestoru dodali historický industriálny nádych.

Budovu teplárne tvoria dve haly – kotlová a turbínová. V kotlovej hale sa nachádzajú pôvodné násypníky.

„Sú dominantné a vytvárajú veľmi krásny priestor so šikmým stropom osvetlený západnou fasádou. Od začiatku sme tento priestor vnímali ako najkrajší z toho, čo táto pamiatka ponúka. Preto sme náš koncept rozvíjali tak, aby sme túto časť teplárne vôbec nepredeľovali a aby zostala celistvá,“ ozrejmil Paško.

Keď návštevník vojde do teplárne, otvorí sa mu priestor átria osvetleného novým svetlíkom v strope budovy a v odraze sklenenej konštrukcie vloženej budovy zároveň uvidí násypníky.

„Vyzerá to ako bočná loď kostola. Je to až taký sakrálny priestor,“ hovorí Paško.

Z troch násypníkov zostane jeden zachovaný v pôvodnom stave. Zvyšné dva prerobia na nové priestory.

Pod násypníkmi vznikne na prvom poschodí multifunkčný priestor, ktorý bude oddelený od rušnej prevádzky na prízemí, a bude tak vhodný na usporadúvanie vernisáží a iných kultúrnych a spoločenských podujatí.

Do kotlovej haly s úctyhodnou výškou 22 metrov architekti navrhli vložiť štvorposchodovú budovu subtílnej konštrukcie.

„Jej celá konštrukcia stojí na deviatich stĺpoch, ktoré umožňujú otvoriť parter pre jeho nové funkcie,“ vysvetľuje Paško.

Na prízemí sa bude nachádzať auditórium približne pre stovku ľudí, reštaurácia a kaviareň.

V turbínovej hale po vložení dvaapolpodlažnej konštrukcie vznikne nový priestor s mezanínom. V tejto časti budovy pribudne na streche terasa.

V turbínovej hale zostane zachovaný historický žeriav. Spolu s násypníkmi ide o posledné pozostatky technológií, ktoré pripomínajú bývalú funkciu budovy. Po vyhlásení teplárne za národnú kultúrnu pamiatku všetky nepôvodné prístavby zbúrali a všetky zariadenia odviezli.

Obnova fasády

Ako prvú zrekonštruujú vonkajšiu, pamiatkovo chránenú tehličkovú fasádu. S prácami už začali a do roka by mali byť dokončené.

Poškodené tehly počas obnovy vymenia za nové. Tieto vyberali zo siedmich vzoriek tak, aby sa čo najviac podobali pôvodným. Takisto doplnia chýbajúce fasády.

„Pani Gabriele Habáňovej z Krajského pamiatkového úradu sa podarilo nájsť aj historické plány, na ktorých sme mohli po prvýkrát vidieť, ako vyzerala severná fasáda turbínovej haly, ktorá zanikla pri prestavbách v 70. a 80. rokoch minulého storočia,“ povedal Pavol Paulíny zo štúdia PamArch, ktoré je zodpovedné za rekonštrukciu plášťa.

Vzhľad budovy „vyčistia“. Z jej plášťa zmiznú rôzne vedenia a rúry, ktoré postupne na budove pribúdali, keď ešte slúžila ako tepláreň.

„Tieto pôjdu preč a stavba svojím vzhľadom bude obnovená do autentickej podoby, ktorú mala v 40. rokoch minulého storočia, keď vznikla,“ dodal Paulíny.

Skupina Penta je menšinovým akcionárom spoločnosti Petit Press, vydavateľa denníka SME.

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Bratislava

Komerčné články

  1. Špičkové pokrytie v záhrade či v pivnici? Takto internet rozšírite do každého kúta
  2. Ale že brutálny hráčsky notebook
  3. Prečo cena Bitcoinu rastie? Kam až môže vystúpať?
  4. Ako Japonci potopili ruské nádeje na Ďalekom východe
  5. Priesady ako zo škatuľky
  6. Chceš vlastniť nový Galaxy S24, vyskúšaj ho vďaka Try Galaxy?
  7. Každý piaty zomrie
  8. Bezstarostný relax? Objavte tieto skvelé hotely pre dospelých
  1. dm podporila sumou 6 475 eur realizáciu projektu Základnej školy
  2. Na zdraví záleží
  3. Prečo cena Bitcoinu rastie? Kam až môže vystúpať?
  4. Ako Japonci potopili ruské nádeje na Ďalekom východe
  5. Jar bez únavy: Aktívny životný štýl ako liek
  6. Rozbieha sa online súboj o najkrajšiu obnovenú pamiatku
  7. Súťaž Fénix – Kultúrna pamiatka roka štartuje online hlasovanie
  8. Štartuje online hlasovanie o najkrajšiu obnovenú pamiatku
  1. Bezstarostný relax? Objavte tieto skvelé hotely pre dospelých 12 163
  2. Každý piaty zomrie 8 940
  3. Budúcnosť VÚSCH je v špičkovej medicíne a spokojnosti pacientov 8 777
  4. Špičkové pokrytie v záhrade či v pivnici? 7 603
  5. Devínska Kobyla teraz 6x dobrodružnejšia: Tipy, čo neprehliadnuť 3 801
  6. Trúfame si pristáť s lietadlom, ale na toto nám odvaha chýba 3 733
  7. Značka Cupra má na Slovensku už šesť nových Cupra garáží 3 509
  8. Ako sporiť na dôchodok? Radí odborník 2 835
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
  1. Ján Roháč: Čo nám ukázali cyklopruhy na Vajanského?
  2. Michal Drotován: Môže byť Bratislava 15-minútové mesto?
  3. Irena Šimuneková: Čriepky z Bratislavy - Keď utícha ruch veľkomesta...
  4. Radko Mačuha: Ako fénix z popola.
  5. Radko Mačuha: Praskliny na Bratislavskom hrade.
  6. Radko Mačuha: Budova, ktorá dala celému námestiu skutočný význam. (cyklus Bratislavská krutosť)
  7. Ľuboš Vodička: Prešporskí báječní muži na lietajúcich strojoch: Ján Bahýľ
  8. Radko Mačuha: Prešporská kasáreň maľovaná (cyklus Bratislavská krutosť)
  1. Elena Antalová: Vídala som iného Danka s ochrankou 25 215
  2. Peter Kysela: BUM. A je to tu. 21 914
  3. Ivan Čáni: Tomáško od Tarabov, aj ja som bol „bezdomovcom zasypaným exekúciami“ ako riaditeľ RTVS. 20 721
  4. INEKO: Ambulantní lekári zarábali v roku 2022 v priemere 4 836 eur – najviac pediatri, gynekológovia a všeobecní pre dospelých, najmenej kožní a internisti 16 667
  5. Marek Mačuha: Problém zvaný Tipos 13 775
  6. Ján Šeďo: V roku 1982 som sa stretol s mechom udretým, on stále žije ? 11 159
  7. Ján Šeďo: Súhlasím s Tarabom, problémy začínajú, jeden už nakupuje v L. Mikuláši. 9 317
  8. Ľuboš Dobrota: Spolupracujú s cudzími tajnými službami? 8 691
  1. Monika Nagyova: Synom, ktorí svoje matky nešibú
  2. Yevhen Hessen: Postup pri zdaňovaní príjmov pre odídencov z Ukrajiny
  3. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 75. - V roku 1913 objavil Boris Vilkitský posledné súostrovie na Zemi - Severnú Zem
  4. Post Bellum SK: Pri vysídľovaní na nich v Budapešti kričali: vlastizradcovia!
  5. Yevhen Hessen: Založenie kryptomenovej spoločnosti: kľúčové kroky a úvahy
  6. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 74. - Podmorská expedícia Huberta Wilkinsa na severný pól - 1931
  7. Yevhen Hessen: Zákulisie vydávania: požiadavky a postup
  8. Monika Nagyova: Muži s kyticami, kde že ste?
SkryťZatvoriť reklamu