STARÉ MESTO. Bratislavčania si dnes môžu už len predstavovať, ako sa budovy Kabla či Gumonky dali prestavať a na aké nové účely mohli slúžiť. Všetky historické budovy okrem takzvanej Jurkovičovej teplárne v niekdajšej industriálnej zóne na periférii mesta boli však napriek protestom verejnosti a pamiatkarov zbúrané. Na ich mieste dnes vyrastá nová mestská štvrť s výškovými budovami.
Penta Real Estate v súčasnosti začína s dlhoočakávanou rekonštrukciou Jurkovičovej teplárne. Keď spoločnosť pozemok, na ktorom sa nachádza aj tepláreň, kupovala, jej budova už bola v procese vyhlasovania za národnú kultúrnu pamiatku. Tepláreň, ktorej funkcionalistická architektúra reflektovala vtedajšie trendy vo svetovej architektúre, tento titul získala v roku 2008.
Investor historickú industriálnu budovu zahrnul do svojho projektu Sky Park od svetoznámej architektky Zahy Hadídovej.

Tepláreň po rekonštrukcii poskytne coworkingový priestor pre ľudí a spoločnosti z kreatívneho priemyslu, architektov, start-upy a menšie IT firmy a zároveň bude otvorená aj širokej verejnosti. Celkovo ponúkne tepláreň 5000 štvorcových metrov podlahovej plochy, na coworkingové kancelárie pripadne 3500 štvorcových metrov.
„Dlhodobo vnímame, že v Bratislave takýto priestor chýba a tepláreň je na to ideálnym miestom. Kedysi tu bolo energetické centrum Bratislavy, dnes má symbolicky možnosť stať sa kreatívno-vývojovým centrom mesta,“ hovorí Juraj Nevolník, výkonný riaditeľ Penta Real Estate pre Slovensko.
Za projektom obnovy stojí architektonický ateliér Adom M Studio architekta Martina Paška.
„K tomuto objektu sme pristupovali tak, aby sa stal klenotom v strede celého projektu Sky Park,“ povedal Paško v máji, keď investor predstavoval projekt obnovy a využitia Jurkovičovej teplárne.

Ten má v maximálnej možnej miere zachovať pôvodný vonkajší vzhľad historickej budovy. Do jej vnútorných priestorov architekti naprojektovali nové budovy vytvárajúce nové plochy a podlažia.
„Cieľom je, aby sme prepojením starého a nového ponúkli optimálne usporiadanie funkcií a priestorov, ktoré by podporilo jedinečnú atmosféru tejto unikátnej industriálnej pamiatky,“ povedal Paško.
S konverziou bývalých industriálnych priestorov na iné využitie už má bohaté skúsenosti. Pracoval na projektoch Design Factory, Refinery Gallery či Elektrárňa Piešťany, ale aj na projekte Museumsquartier vo Viedni či na premene bývalých lodeníc Schiffbau v Zürichu pre miestne divadlo Schauspielhaus.
Do historických budov sa podľa neho oplatí investovať. Odplatia sa dobrou energiou a špecifickou atmosférou.
„Takúto atmosféru v nových budovách nenájdete,“ tvrdí.
Jurkovičova tepláreň
- Jej výstavba sa začala v roku 1941 a bola dokončená v roku 1944.
- Odborníci na 99,9 percenta prisudzujú stavbu architektovi Dušanovi Jurkovičovi, aj keď na zachovaných výkresoch sa nenachádza žiadny jeho podpis. V tom období robil viaceré stavby pre Slovenskú energetiku a zároveň sa na budove nachádzajú prvky, ktoré sú veľmi typické pre jeho tvorbu.
- Svojmu účelu prestala slúžiť koncom 20. storočia.
- V roku 2008 bola vyhlásená za národnú kultúrnu pamiatku.
- Rekonštrukcia teplárne má byť ukončená v roku 2020.
- Investície sú plánované na 11,5 milióna eur.
- Po rekonštrukcii ponúkne 5000 m2 podlahovej plochy.
Nové v starom
„Verím, že sme našli najideálnejší model na využitie priestoru a vdýchnutie nového života do Jurkovičovej teplárne,“ hovorí Paško.
Celú budovu zateplia z vnútornej strany, aby nedošlo k porušeniu vonkajšej, pamiatkovo chránenej fasády. Okná budú vymenené za nové, ktoré už budú spĺňať súčasné teplotechnické požiadavky. Staré, ešte použiteľné okná využijú v interiéri ako deliace priečky a rôzne paravány, aby priestoru dodali historický industriálny nádych.

Budovu teplárne tvoria dve haly – kotlová a turbínová. V kotlovej hale sa nachádzajú pôvodné násypníky.

„Sú dominantné a vytvárajú veľmi krásny priestor so šikmým stropom osvetlený západnou fasádou. Od začiatku sme tento priestor vnímali ako najkrajší z toho, čo táto pamiatka ponúka. Preto sme náš koncept rozvíjali tak, aby sme túto časť teplárne vôbec nepredeľovali a aby zostala celistvá,“ ozrejmil Paško.

Keď návštevník vojde do teplárne, otvorí sa mu priestor átria osvetleného novým svetlíkom v strope budovy a v odraze sklenenej konštrukcie vloženej budovy zároveň uvidí násypníky.
„Vyzerá to ako bočná loď kostola. Je to až taký sakrálny priestor,“ hovorí Paško.
Z troch násypníkov zostane jeden zachovaný v pôvodnom stave. Zvyšné dva prerobia na nové priestory.
Pod násypníkmi vznikne na prvom poschodí multifunkčný priestor, ktorý bude oddelený od rušnej prevádzky na prízemí, a bude tak vhodný na usporadúvanie vernisáží a iných kultúrnych a spoločenských podujatí.
Do kotlovej haly s úctyhodnou výškou 22 metrov architekti navrhli vložiť štvorposchodovú budovu subtílnej konštrukcie.
„Jej celá konštrukcia stojí na deviatich stĺpoch, ktoré umožňujú otvoriť parter pre jeho nové funkcie,“ vysvetľuje Paško.

Na prízemí sa bude nachádzať auditórium približne pre stovku ľudí, reštaurácia a kaviareň.
V turbínovej hale po vložení dvaapolpodlažnej konštrukcie vznikne nový priestor s mezanínom. V tejto časti budovy pribudne na streche terasa.
V turbínovej hale zostane zachovaný historický žeriav. Spolu s násypníkmi ide o posledné pozostatky technológií, ktoré pripomínajú bývalú funkciu budovy. Po vyhlásení teplárne za národnú kultúrnu pamiatku všetky nepôvodné prístavby zbúrali a všetky zariadenia odviezli.
Obnova fasády
Ako prvú zrekonštruujú vonkajšiu, pamiatkovo chránenú tehličkovú fasádu. S prácami už začali a do roka by mali byť dokončené.
Poškodené tehly počas obnovy vymenia za nové. Tieto vyberali zo siedmich vzoriek tak, aby sa čo najviac podobali pôvodným. Takisto doplnia chýbajúce fasády.

„Pani Gabriele Habáňovej z Krajského pamiatkového úradu sa podarilo nájsť aj historické plány, na ktorých sme mohli po prvýkrát vidieť, ako vyzerala severná fasáda turbínovej haly, ktorá zanikla pri prestavbách v 70. a 80. rokoch minulého storočia,“ povedal Pavol Paulíny zo štúdia PamArch, ktoré je zodpovedné za rekonštrukciu plášťa.
Vzhľad budovy „vyčistia“. Z jej plášťa zmiznú rôzne vedenia a rúry, ktoré postupne na budove pribúdali, keď ešte slúžila ako tepláreň.

„Tieto pôjdu preč a stavba svojím vzhľadom bude obnovená do autentickej podoby, ktorú mala v 40. rokoch minulého storočia, keď vznikla,“ dodal Paulíny.
Sky Park
- Projekt sa skladá zo štyroch 31-podlažných rezidenčných veží, z ktorých tri sú už vo výstavbe.
- Autorkou urbanistického riešenia, ako aj projektu rezidenčnej časti je zosnulá a svetovo uznávaná architektka a dizajnérka Zaha Hadíd.
- Súčasťou projektu sú dve administratívne budovy, z ktorých výstavba jednej sa už začala. Autorom tejto budovy je nemecký architektonický ateliér Vietzke & Borstelmann Architekten, dokončená by mala byť v roku 2020.
- Projekt počíta s minimálnou zastavanou plochou a vytvorením nového mestského parku.
Skupina Penta je menšinovým akcionárom spoločnosti Petit Press, vydavateľa denníka SME.