SME
Sobota, 1. október, 2022 | Meniny má Arnold

Teplárov nahradia kreatívci a start-upy

Historická industrálna budova sa po renovácii odmení dobrou energiou a atmosférou, akú v nových budovách nenájdete.

Priestor pod násypníkmi je až sakrálnyPriestor pod násypníkmi je až sakrálny (Zdroj: Jana Liptáková)

STARÉ MESTO. Bratislavčania si dnes môžu už len predstavovať, ako sa budovy Kabla či Gumonky dali prestavať a na aké nové účely mohli slúžiť. Všetky historické budovy okrem takzvanej Jurkovičovej teplárne v niekdajšej industriálnej zóne na periférii mesta boli však napriek protestom verejnosti a pamiatkarov zbúrané. Na ich mieste dnes vyrastá nová mestská štvrť s výškovými budovami.

Penta Real Estate v súčasnosti začína s dlhoočakávanou rekonštrukciou Jurkovičovej teplárne. Keď spoločnosť pozemok, na ktorom sa nachádza aj tepláreň, kupovala, jej budova už bola v procese vyhlasovania za národnú kultúrnu pamiatku. Tepláreň, ktorej funkcionalistická architektúra reflektovala vtedajšie trendy vo svetovej architektúre, tento titul získala v roku 2008.

SkryťVypnúť reklamu

Investor historickú industriálnu budovu zahrnul do svojho projektu Sky Park od svetoznámej architektky Zahy Hadídovej.

Tepláreň po rekonštrukcii poskytne coworkingový priestor pre ľudí a spoločnosti z kreatívneho priemyslu, architektov, start-upy a menšie IT firmy a zároveň bude otvorená aj širokej verejnosti. Celkovo ponúkne tepláreň 5000 štvorcových metrov podlahovej plochy, na coworkingové kancelárie pripadne 3500 štvorcových metrov.

„Dlhodobo vnímame, že v Bratislave takýto priestor chýba a tepláreň je na to ideálnym miestom. Kedysi tu bolo energetické centrum Bratislavy, dnes má symbolicky možnosť stať sa kreatívno-vývojovým centrom mesta,“ hovorí Juraj Nevolník, výkonný riaditeľ Penta Real Estate pre Slovensko.

Za projektom obnovy stojí architektonický ateliér Adom M Studio architekta Martina Paška.

SkryťVypnúť reklamu

„K tomuto objektu sme pristupovali tak, aby sa stal klenotom v strede celého projektu Sky Park,“ povedal Paško v máji, keď investor predstavoval projekt obnovy a využitia Jurkovičovej teplárne.

Ten má v maximálnej možnej miere zachovať pôvodný vonkajší vzhľad historickej budovy. Do jej vnútorných priestorov architekti naprojektovali nové budovy vytvárajúce nové plochy a podlažia.

„Cieľom je, aby sme prepojením starého a nového ponúkli optimálne usporiadanie funkcií a priestorov, ktoré by podporilo jedinečnú atmosféru tejto unikátnej industriálnej pamiatky,“ povedal Paško.

S konverziou bývalých industriálnych priestorov na iné využitie už má bohaté skúsenosti. Pracoval na projektoch Design Factory, Refinery Gallery či Elektrárňa Piešťany, ale aj na projekte Museumsquartier vo Viedni či na premene bývalých lodeníc Schiffbau v Zürichu pre miestne divadlo Schauspielhaus.

SkryťVypnúť reklamu

Do historických budov sa podľa neho oplatí investovať. Odplatia sa dobrou energiou a špecifickou atmosférou.

„Takúto atmosféru v nových budovách nenájdete,“ tvrdí.

Nové v starom

„Verím, že sme našli najideálnejší model na využitie priestoru a vdýchnutie nového života do Jurkovičovej teplárne,“ hovorí Paško.

Celú budovu zateplia z vnútornej strany, aby nedošlo k porušeniu vonkajšej, pamiatkovo chránenej fasády. Okná budú vymenené za nové, ktoré už budú spĺňať súčasné teplotechnické požiadavky. Staré, ešte použiteľné okná využijú v interiéri ako deliace priečky a rôzne paravány, aby priestoru dodali historický industriálny nádych.

Budovu teplárne tvoria dve haly – kotlová a turbínová. V kotlovej hale sa nachádzajú pôvodné násypníky.

„Sú dominantné a vytvárajú veľmi krásny priestor so šikmým stropom osvetlený západnou fasádou. Od začiatku sme tento priestor vnímali ako najkrajší z toho, čo táto pamiatka ponúka. Preto sme náš koncept rozvíjali tak, aby sme túto časť teplárne vôbec nepredeľovali a aby zostala celistvá,“ ozrejmil Paško.

Keď návštevník vojde do teplárne, otvorí sa mu priestor átria osvetleného novým svetlíkom v strope budovy a v odraze sklenenej konštrukcie vloženej budovy zároveň uvidí násypníky.

„Vyzerá to ako bočná loď kostola. Je to až taký sakrálny priestor,“ hovorí Paško.

Z troch násypníkov zostane jeden zachovaný v pôvodnom stave. Zvyšné dva prerobia na nové priestory.

Pod násypníkmi vznikne na prvom poschodí multifunkčný priestor, ktorý bude oddelený od rušnej prevádzky na prízemí, a bude tak vhodný na usporadúvanie vernisáží a iných kultúrnych a spoločenských podujatí.

Do kotlovej haly s úctyhodnou výškou 22 metrov architekti navrhli vložiť štvorposchodovú budovu subtílnej konštrukcie.

„Jej celá konštrukcia stojí na deviatich stĺpoch, ktoré umožňujú otvoriť parter pre jeho nové funkcie,“ vysvetľuje Paško.

Na prízemí sa bude nachádzať auditórium približne pre stovku ľudí, reštaurácia a kaviareň.

V turbínovej hale po vložení dvaapolpodlažnej konštrukcie vznikne nový priestor s mezanínom. V tejto časti budovy pribudne na streche terasa.

V turbínovej hale zostane zachovaný historický žeriav. Spolu s násypníkmi ide o posledné pozostatky technológií, ktoré pripomínajú bývalú funkciu budovy. Po vyhlásení teplárne za národnú kultúrnu pamiatku všetky nepôvodné prístavby zbúrali a všetky zariadenia odviezli.

Obnova fasády

Ako prvú zrekonštruujú vonkajšiu, pamiatkovo chránenú tehličkovú fasádu. S prácami už začali a do roka by mali byť dokončené.

Poškodené tehly počas obnovy vymenia za nové. Tieto vyberali zo siedmich vzoriek tak, aby sa čo najviac podobali pôvodným. Takisto doplnia chýbajúce fasády.

„Pani Gabriele Habáňovej z Krajského pamiatkového úradu sa podarilo nájsť aj historické plány, na ktorých sme mohli po prvýkrát vidieť, ako vyzerala severná fasáda turbínovej haly, ktorá zanikla pri prestavbách v 70. a 80. rokoch minulého storočia,“ povedal Pavol Paulíny zo štúdia PamArch, ktoré je zodpovedné za rekonštrukciu plášťa.

Vzhľad budovy „vyčistia“. Z jej plášťa zmiznú rôzne vedenia a rúry, ktoré postupne na budove pribúdali, keď ešte slúžila ako tepláreň.

„Tieto pôjdu preč a stavba svojím vzhľadom bude obnovená do autentickej podoby, ktorú mala v 40. rokoch minulého storočia, keď vznikla,“ dodal Paulíny.

Skupina Penta je menšinovým akcionárom spoločnosti Petit Press, vydavateľa denníka SME.

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Bratislava

Inzercia - Tlačové správy

  1. Púštne kráľovstvo: Prečo by ste mali navštíviť Jordánsko?
  2. Notebook s dvomi obrazovkami. Ako dlho si naň budete zvykať?
  3. Dochádzate do Bratislavy? Auto nechajte doma
  4. 5 príkladov, kedy banke nejde len o peniaze
  5. Školy môžu získať podporu pre zelené projekty
  6. Európska noc výskumníkov prináša zážitky s vedou opäť naživo
  7. Riskovali viac než iní. Jeden z nich sa slávy nedožil
  8. Takto si nastavíte, aby vám maily od SME nekončili v spame
  1. KOSIT hľadá do svojho tímu ďalších vodičov
  2. Náklady na domácnosť pomôže ušetriť aj kompostér FoodCycler
  3. Notebook s dvomi obrazovkami. Ako dlho si naň budete zvykať?
  4. Dochádzate do Bratislavy? Auto nechajte doma
  5. Púštne kráľovstvo: Prečo by ste mali navštíviť Jordánsko?
  6. SITA Slovenská tlačová agentúra zlepšuje dostupnosť služieb
  7. 4 veci, na ktoré si treba dať pozor pri zateplení šikmej strechy
  8. 5 príkladov, kedy banke nejde len o peniaze
  1. Riskovali viac než iní. Jeden z nich sa slávy nedožil 5 340
  2. Púštne kráľovstvo: Prečo by ste mali navštíviť Jordánsko? 5 159
  3. Európska noc výskumníkov prináša zážitky s vedou opäť naživo 5 003
  4. Osem cestovateľských tipov, kam sa vybrať cez jesenné prázdniny 4 714
  5. Piešťanská firma ovládla svet zubárskych kresiel 4 632
  6. Digitálne dvojča v Konštrukta-TireTech 3 916
  7. Vyskúšajte vylepšenú aplikáciu SME aj s novou SME Minútou 3 773
  8. Najradšej by ste sa pri čítaní správ nechali zahrabať? 2 517
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Blogy SME

  1. Oskar Kaman: Ako magistrát (ne)získal 1,6 milióna eur do rozpočtu
  2. Monika Nagyova: Úprimné pozdravy z Bratislavy: Ľudia nosia vo vreckách nože a ešte sa tým chvastajú.
  3. Michal Feik: Zmena klímy v mestách. Výsledky prieskumu obyvateľov
  4. Martin Gajdoš: Prečo sa o trhovisko na Žilinskej oplatí bojovať?
  5. Róbert Thomas: Budíček! Vstávajte, prišli smetiari
  6. Jozef Drahovský: Priechod na druhý svet je v Bratislave
  7. Martina Hilbertová: Márnivé dcéry z Bratislavy: Novomestská parkovacia: Firma bez kontroly, ktorá nepodnikala, iba míňala
  8. Post Bellum SK: Kaviarne: dobrá adresa, politika aj štamgasti
  1. Roman Kebísek: Malý prehľad prepadov Jánošíka, ku ktorým sa priznal 9 048
  2. Matúš Lazúr: Čo bude špendlíkom ktorý spôsobí prasknutie realitnej bubliny? 7 887
  3. Jana Melišová: Keď sa chce, tak sa dá 💗 4 134
  4. Ján Valchár: Mohylizácia ruských brancov. Presne podľa plánu. 4 023
  5. Janka Bittó Cigániková: Katarína Hatráková a Romana Tabák sa dnes stali symbolom pokrytectva a bezcharakternosti 3 556
  6. Ján Valchár: Prečo je čiastočná mobilizácia v Rusku dobrou správou? 3 450
  7. Marek Strapko: Irán vs. Rusko 3 013
  8. Ján Valchár: Norma na 5.300% alebo sedem mesiacov štvojdňovej operácie 2 905
  1. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 48. - Arktída - Hubert Wilkins a Detroitská arktická expedícia 3/3 - rok 1928
  2. Jiří Ščobák: Co konkrétního se hovoří o finanční gramotnosti na Slovensku?
  3. Monika Nagyova: Úprimné pozdravy z Bratislavy: Ľudia nosia vo vreckách nože a ešte sa tým chvastajú.
  4. Jiří Ščobák: Plaval jsem přes Dunaj a byla to brnkačka!
  5. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 47. - Arktída - Hubert Wilkins a Detroitská arktická expedícia 2/3 - rok 1927
  6. Jiří Ščobák: Energie a plyn: Zvládneme túto zimu v poriadku? Prečo je dôležité, aby trh s plynom fungoval ako celok? Odporučili by ste fixovať ceny energií?
  7. Jiří Ščobák: Ako sa nedať podviesť v online svete? (pustite/dajte prečítať aj svojim rodičom!)
  8. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 46. - Arktída - Hubert Wilkins a Detroitská arktická expedícia 1/3 - rok 1926
SkryťZatvoriť reklamu