Bratislava z kajaka vyzerá inak

PETRŽALKA. „Z kajaka je úplne iný pohľad na mesto,“ hovorí Michal Fajta. Ešte ako študent chodieval do jednej z lodeníc v Karlovoveskej zátoke. Dnes si chodieva zakajakovať do vodáckeho klubu Dunajčík v rámci projektu Kajakársky inkubátor.

Najstarší vodácky klub na Slovensku sa pred tromi rokmi rozhodol podeliť sa o svoju lásku k Dunaju s laickou verejnosťou. Začal organizovať školu kajakovania, v ktorej inštruktori zoznamujú záujemcov so základmi techniky jazdy na kajaku.

„Mnohé lodenice fungujú skôr ako uzavreté kluby. Dunajčík sa rozhodol viac otvoriť a umožniť ísť na Dunaj aj verejnosti,“ spomína inštruktor Ondrej Michalík na začiatky kajakárskeho inkubátora. Odvtedy ním prešli desiatky účastníkov. Absolventi na Dunaj chodia už aj samostatne a niektorí si dokonca kúpili vlastné lode.

Tretia sezóna

V prvom roku fungovania - v roku 2016 - inkubátor prebiehal v komornej atmosfére. Zúčastňovali sa na ňom hlavne známi a kamaráti členov Dunajčíka či ľudia, ktorí k Dunaju chodili, ale ísť na vodu sa predsa len sami neodvážili.

Nasledujúci rok sa do organizovania kajakárskeho inkubátora zapojila aj Michalíkova sestra Katarína. Akciu začali viac propagovať a do inkubátora začali prichádzať aj ľudia, ktorí o Dunajčíku nikdy predtým nepočuli. V súčasnosti sa inkubátor, ktorého tretí ročník sa začal v máji, teší vysokému záujmu verejnosti.

„Ľudia si o inkubátore povedia navzájom, a tak mnohí ľudia, čo ho absolvujú, privedú ďalších,“ hovorí Michalíková.

Do inkubátora chodia ľudia rôznych povolaní vo veku najmä 25 až 45 rokov.

„Keď skončia v práci, prídu sem autom či MHD a zapádlujú si. Alebo chodia takí, ktorí sa kedysi vodným športom venovali viac, trebárs aj trénovali, len potom už na to nemali čas. A teraz si spomenuli, že Dunaj tu ešte stále tečie,“ hovorí Michalíková.

Treba vedieť plávať a rešpektovať pravidlá

Základnou podmienkou na prihlásenie sa do kajakárskeho inkubátora je vedieť plávať, ovládať základy koordinácie pohybov a rešpektovať pravidlá.

„Nevyžaduje sa nič extra. Inkubatoristi zvládnu základy kajakovania na Dunaji v priemere počas troch lekcií,“ hovorí Michalík.

Kajakársky inkubátor v Dunajčíku (23 fotografií)

Najmä Katarína mala zo začiatku obavu ísť so začiatočníkmi rovno na hlavný tok Dunaja. Začiatočníci sa spravidla učia kajakovať v zátoke alebo v stojatej vode.

„Naše obavy však boli zbytočné. Do vody sa prevráti možno jeden z dvadsiatich,“ hovorí Michalíková. Keďže majú záchranné vesty, žiadne bezprostredné nebezpečenstvo im nehrozí. „Navyše, ak zvládnu základy kajakovania na Dunaji, už sa žiadnej stojatej vody báť nemusia. Naopak to však nefunguje.“

Skúsení vodáci odporúčajú udržať si zdravý rešpekt pred Dunajom, ale tiež odbúrať zbytočný strach.

„Strach vám na vode nepomôže, ale rešpekt áno. Nebudete robiť veci, pri ktorých vám explicitne vysvetlíme, že ich nemáte robiť. Nepôjdete teda príliš blízko k lodiam alebo nepôjdete za tamten pilier. Chyby sa stávajú vtedy, keď niekto nerešpektuje pravidlá,“ hovorí vodák Mikuláš Bíro, ktorý v inkubátore vypomáha.

Ako na to

V inkubátore inštruktori najprv adeptov na trávniku pred lodenicou učia, ako sa nastupuje do lode, ako sa z nej vystupuje, ako pádlovať. Až potom idú na vodu. Prvé lekcie prebiehajú medzi Starým mostom a mostom Apollo pri petržalskom brehu Dunaja. Začína sa na krátkom úseku medzi schodmi do rieky pod lodenicou a pontónom. Tu sa naučia ísť rovno, zatáčať či plaviť sa dookola.

„Je to úplne bezpečný úsek. Nie sú tu žiadne prekážky ani bóje. A prúd je pri brehu na tomto mieste obvykle len mierny. Najprv ich pošleme proti prúdu rieky. Keď vidíme, že im to ide, vieme, že po prúde nebudú mať problém,“ hovorí Michalík.

Keď inkubatoristi po prvých lekciách zvládnu základy kajakovania, inštruktori ich počas ďalších lekcií berú k Prístavnému mostu alebo až k Lido zátoke.

„Teraz, keď je nízka hladina, sú tam krásne pláže, kde sa oplatí okúpať,“ odporúča Michalík.

K mysu Mokré tričko či Bývalej Niagare

Pre tých, ktorí už kajak bezpečne ovládajú, členovia Dunajčíka v spolupráci s Asociáciou bratislavských vodáckych klubov pripravili mapu vodáckych trás.

„Chceli sme niečo spraviť najmä pre absolventov inkubátora a tých, ktorí Dunaj až tak dobre nepoznajú. Členovia vodáckych klubov mapu veľmi nepotrebujú,“ vysvetľuje Michalík.

Na mape sa nachádza 15 trás rôznej dĺžky a náročnosti s orientačnými časmi. Všetky sa začínajú pri Dunajčíku. Prvá trasa je najkratšia a vedie od Starého mosta za most Apollo. Ďalšie trasy vedú k Lido zátoke, do ramena Zuzana, do Jarovského ramena či k Zemníku.

„Sú tu tiež krátke, ale pomerne náročné trasy do prístavu na opačnom brehu Dunaja. Pri prechode cez Dunaj si treba dávať pozor na prúd, väčšie plavidlá, piliere a bójky. Okrem toho vás môže v prístave zaskočiť zmena smeru prúdenia vody. Preto s nováčikmi uprednostňujeme jednoduchšie trasy,“ hovorí Michalík.

Trasa číslo päť vedie k mysu Mokré tričko a deviatka zase k miestu nazývanému Bývala Niagara a do Starohájskeho ramena.

Najdlhšia trasa má 15 kilometrov len smerom dole vodou a vedie poza Malý vtáčí ostrov až popri Danubiane. „To je trasa na celodenný splav, hlavne keď sa vám nechce veľmi pádlovať a chcete sa nechať len tak unášať,“ hovorí Michalík.

Na mape v súčasnosti vychytávajú posledné chybičky krásy.

„Mapu zverejníme v pdf formáte na internetovej stránke Dunajčíka. Kto bude mať záujem, bude si ju môcť vytlačiť,“ dodáva.

Podobná mapa vodáckych trás nad Dunajčíkom podľa jeho informácií už existuje, avšak spôsob značenia nie je úplne zhodný s ich mapou. Úsek Dunaja od Devína po Viedeň, kde sa nachádza národný park Donau-Auen, je tiež už zmapovaný.