Verejnosť

Ľudia s kolieskami asi nie sú verejnosť. Dávnejšie som sa zamýšľala nad tým, ako sa dostane na hlavnú poštu niekto s kočíkom či inými kolieskami.

Minule som si tam však všimla viacero kočíkov a vysvitlo, že existuje bočný bezbariérový vchod. Veľmi som sa potešila a najbližšie som na poštu vzala kočík aj ja.

Pošta mala byť v ten deň pre verejnosť otvorená od siedmej ráno do šiestej večer. Bola sobota. Vedľajší bezbariérový vstup bol zavretý.

Bol tam však zvonček, nuž som zazvonila. Otvoril mi pán vrátnik, ktorý mi vysvetlil, že tento vchod je v sobotu zatvorený. No urobil výnimku a všetkých šestoro (!) dverí mi otvoril.

Poučil ma, že to robí len z dobrej vôle. Bola som mu vďačná. No zároveň ma to riadne nahnevalo.

Ja si dieťa môžem vziať na ruky, no niekto na vozíčku tie schody len tak neprekoná. Aká je to služba pre verejnosť, keď vylučuje všetkých s kolieskami? A keď to ide cez týždeň, prečo nie aj v sobotu?