Toto leto je pre mňa ozajstným spomalením, z čoho som spočiatku aj bola vykoľajená, no potom som to prijala ako príležitosť. Pomalé prechádzky a rôznorodé čakania som premenila na pozorovacie chvíle.
Predtým som si myslela, že svoje okolie dobre poznám, no uvedomila som si, že mi ušlo množstvo detailov.
Kto vie, že na Klemensovej je múr s najvyššou koncentráciou lienok? Normálne to tam vyzerá ako diaľnica pre lienky. Mihajú sa sem a tam a nevedno, kam majú namierené.
Alebo, že bratislavské sýkorky sa liahnu aj na Ondrejskom cintoríne a potom sa tam učia lietať? Sú ako také operené nemotorné guľôčky, no postupne sa vypracúvajú na plnohodnotné šikovné sýkorky.
Nepozorujem len mestskú prírodu. Aj budovy naberajú nový rozmer. Nikdy som si tak pozorne neprezrela ornamenty na obnovenej fasáde Reduty. Letná pomalosť v Bratislave môže byť veľmi obohacujúca.
Asi ju začnem praktizovať aj v iných ročných obdobiach.
