BRATISLAVA. Okolie Riazanskej ulice a Primaciálneho námestia sú najteplejšími miestami v Bratislave.
Zistili to pracovníci Slovenského hydrometeorologického ústavu (SHMÚ) spolu s kolegami z Výskumného ústavu pôdoznalectva a ochrany pôdy (VÚPOP), ktorí skúmali mestský ostrov tepla, teda rozdiel teploty vzduchu v meste oproti okolitej vidieckej krajine. Na svojej webovej stránke o tom informoval SHMÚ.
Klimatológovia robili merania v priebehu 12. júla na viacerých miestach v meste, ktoré odrážali rôznorodosť prostredia a z hľadiska mestskej klímy predstavovali relatívne homogénne oblasti, ako napríklad zástavby, mestská zeleň, les alebo diaľnica.
"Výsledky meraní ukazujú v meste pomerne veľkú variabilitu v rozložení teploty vzduchu. V niektorých termínoch boli rozdiely štyri stupne Celzia," informoval SHMÚ.
Pozitívny účinok zelene a vody
Pozitívny ochladzujúci efekt preukázali zelené a vodné plochy v meste.
Letné kiná ožívajú, len v Bratislave ich funguje viac ako desať Čítajte "Park Slovenského národného povstania v Líščom údolí bol stabilne takmer o dva stupne Celzia chladnejší ako neďaleká zástavba v Karlovej Vsi. Podobne jazero Kuchajda bolo v popoludňajších hodinách približne o stupeň Celzia chladnejšie ako okolie Riazanskej ulice," vysvetlil SHMÚ.
Teplotný režim v meste ovplyvňujú reliéf krajiny, nadmorská výška, orientácie svahov voči svetovým stranám či prevládajúcemu vetru.
"Príkladom môže byť spomínaný park SNP. Nachádza sa v malom a úzkom údolí, v ktorom sa pri vhodných poveternostných podmienkach kumuluje ťažší a chladnejší vzduch," doplnili výskumníci zo SHMÚ.
Získané poznatky by bolo vhodné zapracovať do plánu rozvoja stratégie Bratislavy, aby sa podporilo rozširovanie zelených plôch.
Umelé povrchy absorbujú teplo
Rozdiel teploty je totiž najvýraznejší najmä v zástavbách s veľkým podielom umelých povrchov, ako sú asfalt, betón alebo dlažby. Majú odlišné podmienky bilancie žiarenia ako okolitá vidiecka krajina. Počas dňa akumulujú teplo a je tam málo vegetácie, ktorá by dokázala zadržiavať vodu a mala by ochladzujúci efekt. Navyše, uzavreté priestory medzi budovami znižujú stratu tepla.
Ovzdušie ovplyvňuje zatienenie oblohy budovami, ale aj veľká hustota dopravy v mestách či emisie z priemyslu a s tým súvisiace znečistenie ovzdušia, čo má v dôsledku vplyv na znižovanie kvality života v mestách aj na celkové zdravie a vitalitu ich obyvateľov.
