PO STOPÁCH DÁVNEJ BRATISLAVY

Nobelovu cenu dostal aj rodák z Prešporka

Filip Lenard sa hádal s Einsteinom aj Röntgenom.

Filip Lenard.(Zdroj: wikimedia/cc)

Vladimír Tomčík, historik, združenie Devínska brána

Desiateho decembra, v deň výročia smrti Alfreda Nobela, udeľujú v Štokholme Nobelovu cenu za zásadný vedecký výskum, technické objavy či za prínos pre ľudskú spoločnosť.

Je financovaná z obrovského Nobelovho majetku, ktorý ešte pred smrťou odkázal svojej nadácii, aby ho spravovala.

Prečítajte si tiež: Ako prvý na svete letel Bratislavčan, nie Američan

Švédsky chemik a vynálezca bol aj šikovný podnikateľ. V našom meste v roku 1873 založil chemickú továreň, známu aj ako Dynamitka, na výrobu dynamitu, strelnej bavlny, bezdymového pušného prachu, kyseliny sírovej, čpavku aj destilovanej vody.

V časoch socializmu Dynamitku premenovali na Chemické závody Juraja Dimitrova, Dimitrovku, po roku 1989 na Istrochem.

Nobelove ceny sa udeľujú od roku 1901 a v roku 1905 ju za výskum katódových lúčov získal aj prešporský rodák Filip Eduard Anton von Lenard.

Pochádzal z rodiny obchodníkov z vínom a jeho otec chcel, aby v tejto tradícii pokračoval. Študoval preto potravinársku chémiu. Aj pod vplyvom profesora fyziky na bratislavskom reálnom gymnáziu na Grösslingovej ulici, s ktorým začal robiť prvé pokusy, sa však postupne zameriaval aj na fyziku.

Študoval vo Viedni a Budapešti, kde sa venoval chemickým problémom spojeným s vínom. Úplne na fyziku sa preorientoval vďaka svojim profesorom až počas štúdia v Berlíne a Heidelbergu, kde získal doktorát. Potom pôsobil na univerzitách vo Vroclave, Aachene, Kieli a Heidelbergu.

Skúmal vlastnosti katódových lúčov, spektrálnu analýzu ultrafialových lúčov, magnetické a elektrické polia. Objavil napríklad tzv. Lenardov jav, pri ktorom sa vzduch ionizuje ultrafialovým žiarením a stáva sa elektricky vodivým.

Prečítajte si tiež: Krvavý Béla Kun už v Petržalke nemá ulicu

Bol uznávaným experimentálnym fyzikom a vedcom svetového formátu. Získal aj Runfordovu medailu (1896) a americkú Franklinovu cenu (1932).

Napriek tomu sa však Lenard pre svoje politické názory stal rozporuplnou osobnosťou svetovej fyziky.

Už počas študijného pobytu vo Veľkej Británi nadobudol nevraživosť voči Angličanom. Považoval ich za najegoistickejší národ a zlú vedeckú prácu označoval za výskum na anglický spôsob.

Od začiatku dvadsiatych rokov bol propagátorom národného socializmu v Nemecku a vydal štvorzväzkové dielo Nemecký fyzika, v ktorej fyziku rozdeľoval na nemeckú, plodnú, árijskú a na špekulatívnu židovskú fyziku.

Bojoval proti Einsteinovej teórii relativity a spochybňoval aj objavy Wilhelma Conrada Röntgena. Neboli to však len vedecké rozpory, ale aj osobná trauma. Na objave žiarenia, ktoré neskôr dostalo názov podľa Röntgena, tiež úspešne pracoval aj on sám a boli preto spoločne nominovaní na udelenie Nobelovej ceny.

Röntgen však nebol ochotný sa deliť o slávu a urazený Lenard reagoval: "Kto má väčšiu zásluhu na narodení dieťaťa, otec či pôrodná baba?"

Prečítajte si tiež: Pri bombardovaní rafinérie horeli aj ľudia

Podobný osobný konflikt mal Lenard aj s Albertom Einsteinom. Ten Nobelovu cenu nedostal za teóriu relativity, ale za odhalenie zákonitosti fotoelektrického efektu.

Za objaviteľa samotného fotoelektrického javu sa však považoval Lenard a udelenie Nobelovej ceny Einsteinovi chápal ako veľkú osobnú krivdu a nespravodlivosť.

Bol natoľko pohoršený, že výboru pre Nobelove ceny zaslal ostrý protest: Nobelova cena je to najprestížnejšie, čo vo vede môže byť. Možno to platí pre medicínu či fyziku, ale ste si takí istí s oceňovaním literátov? Nehovoriac o cene za mier financovanú z výroby výbušnín.

Článok pokračuje pod video reklamou

Na spracúvanie osobných údajov sa vzťahujú Zásady ochrany osobných údajov a Pravidlá používania cookies. Pred zadaním e-mailovej adresy sa, prosím, dôkladne oboznámte s týmito dokumentmi.

Najčítanejšie na SME Bratislava

Inzercia - Tlačové správy

  1. 322 m2 a mesto ako na dlani. Bratislava má atypický penthouse
  2. V Žiline sme vytvorili priestor, aby mladí ľudia neodišli
  3. Pravda o mäse v burgroch z McDonald’s
  4. Mestská polícia má viac slúžiť záujmom občanov
  5. Bardejov by mal byť konečne nezávislý
  6. Karibik aj Európa: Plavte sa za dobrodružstvom
  7. Zuzana Žirková: Šport v meste je v polčase rozpadu
  8. Netrestajme tých, čo mestu šetria čas a peniaze
  9. Z lesa si našla cestu do útulku, na nový domov ale stále čaká
  10. Zaúča výčapníkov vo svete: Odfláknuté pivo zákazník vycíti
  1. EU v Bratislave udelila čestný titul doctor honors causa
  2. Company´s autumn in the High Tatras
  3. V Žiline sme vytvorili priestor, aby mladí ľudia neodišli
  4. 322 m2 a mesto ako na dlani. Bratislava má atypický penthouse
  5. Pravda o mäse v burgroch z McDonald’s
  6. Dva rekordy na druhý pokus
  7. Mestská polícia má viac slúžiť záujmom občanov
  8. Objednali ste sa už u zubára? Preventívne ...
  9. Virtuálne sídlo v Bratislave
  10. Dovolenka snov či chladnička plná jedla? Oslavujte s BILLA
  1. OLED televízory sú ohrozené vypálením obrazu 17 875
  2. Stíhame napredovať s technológiami? Môže už byť neskoro 12 994
  3. Kvíz o zatepľovaní zvládne iba odborník. Trúfate si? 10 855
  4. Koho výrobky naozaj kupujete v McDonald's? 9 758
  5. Reportáž: Ako sa vyrába slovenské akostné víno 9 441
  6. Bezpečné bývanie pre rodiny s deťmi? Na toto nezabudnite 8 609
  7. Karibik aj Európa: Plavte sa za dobrodružstvom 8 289
  8. Koľko minút pracujeme na jednu kávu či novú kuchyňu? 7 132
  9. Zaúča výčapníkov vo svete: Odfláknuté pivo zákazník vycíti 6 706
  10. Pokazila sa Vám práčka či chladnička? Nevolajte opravára! 4 979