Vladimír Tomčík, historik, združenie Devínska brána
Desiateho decembra, v deň výročia smrti Alfreda Nobela, udeľujú v Štokholme Nobelovu cenu za zásadný vedecký výskum, technické objavy či za prínos pre ľudskú spoločnosť.
Je financovaná z obrovského Nobelovho majetku, ktorý ešte pred smrťou odkázal svojej nadácii, aby ho spravovala.
Ako prvý na svete letel Bratislavčan, nie Američan Čítajte Švédsky chemik a vynálezca bol aj šikovný podnikateľ. V našom meste v roku 1873 založil chemickú továreň, známu aj ako Dynamitka, na výrobu dynamitu, strelnej bavlny, bezdymového pušného prachu, kyseliny sírovej, čpavku aj destilovanej vody.
V časoch socializmu Dynamitku premenovali na Chemické závody Juraja Dimitrova, Dimitrovku, po roku 1989 na Istrochem.
Nobelove ceny sa udeľujú od roku 1901 a v roku 1905 ju za výskum katódových lúčov získal aj prešporský rodák Filip Eduard Anton von Lenard.
Pochádzal z rodiny obchodníkov z vínom a jeho otec chcel, aby v tejto tradícii pokračoval. Študoval preto potravinársku chémiu. Aj pod vplyvom profesora fyziky na bratislavskom reálnom gymnáziu na Grösslingovej ulici, s ktorým začal robiť prvé pokusy, sa však postupne zameriaval aj na fyziku.
Študoval vo Viedni a Budapešti, kde sa venoval chemickým problémom spojeným s vínom. Úplne na fyziku sa preorientoval vďaka svojim profesorom až počas štúdia v Berlíne a Heidelbergu, kde získal doktorát. Potom pôsobil na univerzitách vo Vroclave, Aachene, Kieli a Heidelbergu.
Skúmal vlastnosti katódových lúčov, spektrálnu analýzu ultrafialových lúčov, magnetické a elektrické polia. Objavil napríklad tzv. Lenardov jav, pri ktorom sa vzduch ionizuje ultrafialovým žiarením a stáva sa elektricky vodivým.
Krvavý Béla Kun už v Petržalke nemá ulicu Čítajte Bol uznávaným experimentálnym fyzikom a vedcom svetového formátu. Získal aj Runfordovu medailu (1896) a americkú Franklinovu cenu (1932).
Napriek tomu sa však Lenard pre svoje politické názory stal rozporuplnou osobnosťou svetovej fyziky.
Už počas študijného pobytu vo Veľkej Británi nadobudol nevraživosť voči Angličanom. Považoval ich za najegoistickejší národ a zlú vedeckú prácu označoval za výskum na anglický spôsob.
Od začiatku dvadsiatych rokov bol propagátorom národného socializmu v Nemecku a vydal štvorzväzkové dielo Nemecký fyzika, v ktorej fyziku rozdeľoval na nemeckú, plodnú, árijskú a na špekulatívnu židovskú fyziku.
Bojoval proti Einsteinovej teórii relativity a spochybňoval aj objavy Wilhelma Conrada Röntgena. Neboli to však len vedecké rozpory, ale aj osobná trauma. Na objave žiarenia, ktoré neskôr dostalo názov podľa Röntgena, tiež úspešne pracoval aj on sám a boli preto spoločne nominovaní na udelenie Nobelovej ceny.
Röntgen však nebol ochotný sa deliť o slávu a urazený Lenard reagoval: "Kto má väčšiu zásluhu na narodení dieťaťa, otec či pôrodná baba?"
Pri bombardovaní rafinérie horeli aj ľudia Čítajte Podobný osobný konflikt mal Lenard aj s Albertom Einsteinom. Ten Nobelovu cenu nedostal za teóriu relativity, ale za odhalenie zákonitosti fotoelektrického efektu.
Za objaviteľa samotného fotoelektrického javu sa však považoval Lenard a udelenie Nobelovej ceny Einsteinovi chápal ako veľkú osobnú krivdu a nespravodlivosť.
Bol natoľko pohoršený, že výboru pre Nobelove ceny zaslal ostrý protest: Nobelova cena je to najprestížnejšie, čo vo vede môže byť. Možno to platí pre medicínu či fyziku, ale ste si takí istí s oceňovaním literátov? Nehovoriac o cene za mier financovanú z výroby výbušnín.
