Vladimír Tomčík, združenie Devínska brána
Z pôvodných štyroch mestských brán sa zachovala jediná – Michalská. A aj to vďaka volom.
Podľa prastarej tradície na svätého Vavrinca (10. augusta), ktorý bol patrónom jedného z troch bratislavských farských kostolov, sa konal najvýznamnejší jarmok v meste.
Výsady výročného trhu udelil mestu v roku 1344 kráľ Ľudovít.
SND odštartovala Hubička Čítajte Začiatok ohlasovali zvonom z veže Starej radnice, trval 15 dní, predávajúci i kupujúci mali voľný prístup do mesta, nemuseli platiť mýto a boli pod kráľovskou ochranou, čo symbolizovala ruka držiaca meč vystavená na trhovom mieste.
Aj ďalší panovníci rozširovali trhové výsady a Matej Korvín udelil Bratislave privilégium štvortýždňového jarmoku na predmestí, pred Michalskou bránou.
Aj Kostol svätého Vavrinca sa nachádzal pred hradbami mesta.
V čase tureckého nebezpečenstva bol však zbúraný a materiál z neho použili na spevnenie hradieb. Jeho zachované základy vidieť pred Starou tržnicou.
Podľa tradície, na deň svätého Vavrinca a aj na svätého Martina, sa už od 15. storočia v priekope pred Michalskou bránou konali strelecké preteky.
Za stavanie terčov platili majstrom 32 denárov a tovarišom polovicu.
Vyslali ho po peniaze, domov sa už nevrátil Čítajte V streľbe súťažila celá mestská rada na čele s richtárom. Strieľalo sa na vola či na vtáka, ktorým bol zavesený terč.
Cenou pre víťaza bola perla zasadená v striebre, pre ostatných súťažiacich upiekli vola.
Podľa záznamov z roku 1517 tu po streleckej rozcvičke jedného upiekli a zrejme ho neskonzumovali len samotní strelci, ale ušlo sa aj prizerajúcim divákom.
Tak sa vlastne vďaka streleckému spolku, ktorý do priekopy chodieval cvičiť a jeho členovia tu súťažili v streľbe, sa Michalská brána aj s barbakanom a priekopou zachovali.
Napokon aj Vavrinec je patrónom kuchárov a cukrárov a podľa legendy zomrel mučeníckou smrťou, keď ho upiekli na rozpálenom železnom rošte a behom tortúry kričal:
„Z jednej strany som už upečený, je čas ma otočiť na druhú stranu!“.
Tri storočia piekli vola v meste aj pri slávnostných korunováciách, pri korunovácii Mateja II. dali ľudu šesť vykŕmených volov a poskytli šesťdesiat okovov vína (asi 3000 litrov).
Na vrchole veže ukrývajú poklady Čítajte Na poriadok dozerajúci hajdúsi a vojaci dostali sto okovov vína a ďalšie štyri pečené voly.
Upiecť vola bolo skutočne kuchárskym majstrovstvom a návod podľa dochovaných záznamov je jednoduchý – „do vola vopchali tučnú ovcu, do ovce mladučké teľa a do toho teľaťa tučného kapúna, v kapúnovi bol ešte holub a v ňom myš“.
Keď bola tá upečená, bol hotový aj vôl.
