Vladimír Tomčík, združenie Devínska brána
Každý kto vojenčil, vie, že vojaci na moste nesmú pochodovať a veliteľ vydáva rozkaz: „Zrušiť krok!“
Frekvencia dopadu ich nôh by mohla byť zhodná s frekvenciou kmitania mosta, a to by mohlo spôsobiť jeho zrútenie. Tak, ako sa to stalo v roku 1850 na visutom moste Basse-Chaîne v Angers v západnom Francúzsku, kde zahynulo vyše 200 ľudí.

Prechod cez Dunaj sa u nás riešil nie storočia, ale doslova tisícročia. Od rímskych čias až po oslavy v roku 1972.
Vtedy pribudol v meste ďalší priechod ponad rieku. Starý most bol v podstate stále len provizóriom, hoci od II. svetovej vojny, keď jeho pôvodnú konštrukciu v apríli 1945 vyhodili do vzduchu ustupujúce nemecké vojská, uplynuli už desiatky rokov.
Denná tlač o otvorení nového mosta ponad Dunaj písala:
„Riaditeľ národného podniku Doprastav 26. augusta 1972 podal čestné hlásenie generálnemu tajomníkovi ÚV KSČ Gustávovi Husákovi o dokončení stavby. Otvorenie mostu bolo súčasne manifestáciou na počesť 28. výročia Slovenského národného povstania.
Hlavný prejav na manifestácii predniesol generálny tajomník ÚV KSČ dr. G. Husák. Zároveň odhalil pamätnú tabuľu na pilieri estakády nového mosta. Súdruh Husák potom prestrihol pásku a odovzdal nový most do používania.“
Lenže žiadne noviny nezverejnili udalosť, ktorá sa len-len že neskončila tragicky. Po prestrihnutí pásky jednu polovicu mosta vyhradili straníckej a štátnej delegácii, na druhú vpustili tisíce nadšených a dupotajúcich ľudí.

Ak by sa frekvencia dopadu ich nôh rovnala frekvencii jeho kmitania, rozkolísal by sa až do takej miery, že by sa narušila jeho konštrukcia. A to sa nemuselo skončiť dobre.
Most v čase svojho vzniku bol technologickou raritou, druhým asymetrickým lanovým mostom na svete a pre podcenenie fyzikálnych zákonitostí mohol byť aj prvým, ktorý by spadol pri slávnostnom odovzdávaní do užívania.
V skutočnosti bol kompletne dokončený až o dva roky neskôr.
S odstupom času treba priznať, že most pôsobí nadčasovo a právom je jednou z dominánt mesta.
Pozitíva však nedokážu anulovať všetky tie negatíva a obrovské škody, ktoré jeho postavenie prinieslo.
Do pôvodnej súťaže na most spájajúci obe strany Bratislavy sa zapojilo 18 tímov. Víťazný návrh sa (vraj) z ekonomických dôvodov nerealizoval. Stavať sa začalo podľa projektu Jozefa Lacka, Ladislava Kušníra a Ivana Slameňa, ktorý sa umiestnil na štvrtom mieste.
Na slávnostné otvorenie mosta však architekta Jozefa Lacka nepozvali. V roku 1968 totiž odmietol sovietsku okupáciu, a to sa v normalizácii neodpúšťalo.

Hoci vnímanie mosta je dodnes rozporuplné, v roku 2001 bol vyhlásený za stavbu storočia.
A keď sa hovorí, že bratislavské sochy tak často premiestňujú, že by mali byť na kolieskach, s menením názvov to je jednoduchšie. Mestskí poslanci most roku 1993 premenovali na Nový most a roku 2012 sa opätovne stal Mostom SNP.
A pokiaľ ide o technické parametre, most meria 430,8 metra, šírku má 21 metrov, váži 7537 ton a je zavesený na 84,6 metra vysokom pylóne, na ktorom je kaviareň s priemerom 32 metrov.