Vladimír Tomčík, združenie Devínska Brána
Na stene budovy Filozofickej fakulty Univerzity Komenského je pamätná tabuľa oznamujúca, že práve z tohto miesta sa 3. augusta 1926 začalo vysielanie Radiojournalu z Bratislavy.
Dobová tlač o udalosti informovala: „Dnes, v utorok sa bude po prvý raz vysielať novozriadená bratislavská vysielačka na vlne 300 metrov s energiou pol Kw. Vysielacia spoločnosť je Radiojournal, ateliér je umiestnený vo Vládnej budove. Počiatok koncertu o 18.30 do 20. hodiny.
Slovenská strela skončila, benzín jej vzala armáda Čítajte Účinkujú prof. Miloš Ruppeldt (klavír), Al. Urban (spev), Ed. Pollak (cello). Prof. Ruppeldta eventuálne zastupuje Dr. Hoblík... Predbežne bude bratislavská stanica vysielať asi dva razy do týždňa (utorok a piatok). Až dôjde Slovenské Národné divadlo do Bratislavy, bude sa vyjednávať o vysielanie denne.“
Každodenné prenosy sa podarilo vysielať od októbra a stali sa súčasťou celoštátneho rozhlasového vysielania.
Prvým prenosom vážnej hudby bola Verdiho opera Traviata zo Slovenského národného divadla, ale tanečná hudba cigánskej kapely Jožka Pihíka z kaviarne Astória na Suchom Mýte odznela už skôr.
V marci nasledujúceho roku poslucháči po prvý raz počuli športový prenos z futbalového zápasu medzi ČSŠK Bratislava a Admirou Viedeň.
Začiatky rozhlasu však neboli jednoduché, hoci už pri prvom výročí vzniku Česko-slovenskej republiky bol z rozhľadne na Petříne pokusne odvysielaný hodinový program zložený zo slova a hudby.
Edison býval v hoteli Savoy Čítajte Napokon o štyri roky sa zo stanu zapožičaného od skautov začalo pravidelné rozhlasové vysielanie. Zabezpečovala ho súkromná spoločnosť Radiojournal, ktorá dostala licenciu od ministerstva pôšt a vládnym nariadením bolo umožnené obyvateľom používať rádioprijímače.
Firma vydávala aj mesačník o rozhlase. Príjmy z koncesionárskych poplatkov však nepokrývali náklady, tak sa na financovaní začal podieľať štát a stal sa majoritným vlastníkom.
V roku 1924 bolo na Slovensku len 20 rádiokoncesionárov, problémom bola najmä vysoká cena prijímačov. Denník Slovenská politika preto s nadšením písal:
„Bratislavskému inžinierovi Žižkovi, riaditeľovi spoločnosti Energia, sa podarilo využiť spätnej väzby pri radii, čím nielen radiový aparát je zjednodušený, ale stáva sa i lacnejším.
Doteraz bolo treba mimoriadne silných lampášov s ohľadom na veľkú vzdialenosť cudzích vysielacích staníc, čo ovšem stálo mnoho peňazí a prekážalo u nás spopularizovaniu radia. Inž. Žižka dal si svoj vynález patentovať a zaháji v najbližšom čase výrobu týchto nových radioprijímačov vo veľkom.“
Poľovali na zajace oblečené v čipkovaných šatách Čítajte
