BRATISLAVA. Sad Janka Kráľa v Petržalke je ľuďom k dispozícii bez funkčných verejných toaliet, o osadení mobilných zatiaľ samospráva neuvažovala.
Najstarší verejný park v strednej Európe je na pravom brehu Dunaja na ploche bývalého lužného lesa. Na šport, oddych, prechádzky i šport ho využívajú Bratislavčania hlavne v lete. Organizujú v ňom stretnutia, športové i kultúrne podujatia. Spravuje ho mestská časť Bratislava-Petržalka.
„Verejné toalety v parku nie sú, respektíve sú nepoužiteľné. Našou snahou je nájsť možnosti na ich obnovenie. V akom technickom stave sú tie pôvodné, nevieme,“ uviedla Silvia Vnenková z tlačového oddelenia petržalského miestneho úradu.
Návštevníkom parku tak ostáva možnosť využiť toalety v blízkom nákupnom centre a na letnej pláže na Tyršovom nábreží. V kríkoch i pod stromami však možno vidieť použité hygienické vreckovky, špinu a odpad.

„Ani fungujúce toalety však nezaručia, že ich budú využívať všetci návštevníci,“ reagovala Vnenková. Ako dodala, čistotu a poriadok v parku zabezpečujú každý deň medzi 7:00 a 9:00.
Historické miesto
Dnešný Sad Janka Kráľa v rokoch 1774-1776 založilo mesto na mieste bývalého lužného lesa s myšlienkou vytvoriť park pre verejnosť. Pod vplyvom barokového klasicizmu tu vytvorili osemramennú hviezdicu priesekov, pozdĺž nich neskôr vysadili stromoradia.
Podľa usporiadania chodníkov park pomenovali Sternallee (Hviezdicová aleja). Jednotlivé aleje dostali pomenovanie podľa druhu stromov – jelšová, topoľová, javorová, vŕbová, jaseňová a brestová.
Park sa postupne menil a jeho dnešná podoba je z roku 1839. Kedysi sa volal aj Okrášľovacia záhrada.
V rokoch 1933 až 1937 vzniklo v parku podľa návrhu mestského lekára Rudolfa Limbachera rozárium, rástlo v ňom asi 5000 ružových kríkov. Rozárium bolo v blízkosti platanov v juhovýchodnej časti parku.
Najvýraznejším architektonickým prvkom v Sade Janka Kráľa je kamenná vežička. Pôvodne to bola veža františkánskeho kostola. Požiare a zemetrasenia však kostol viackrát poškodili, preto staticky poškodenú gotickú vežičku z neho v roku 1897 presunuli sem a stala sa špecifickým orientačným bodom.
V srdci sadu sa nachádza socha Janka Kráľa od akademického sochára Františka Gibalu, je v ňom tiež fontána a viacero sochárskych prvkov zobrazujúcich zverokruh. Celkovú atmosféra dopĺňajú rozsiahle záhony letničiek.
Biologickú kostru parku tvoria pôvodné druhy ako javor a rôzne druhy topoľov. Rastú tu aj exotické druhy stromov ako ginko dvojlaločné, maklura oranžová i metasekvoja čínska. Najväčšími unikátmi sú platany javorolisté. Posudok o stave stromov naposledy podľa Silvie Vnenkovej robili v roku 2005.
„Mestská časť sa plánuje zaoberať vypracovaním dendrologického posudku, v súčasnosti zisťuje možnosti a rozsah jeho vypracovania,“ poznamenala. Stromy dopĺňajú aj kroviny. Najväčšie zastúpenie má stálozelený tis a vavrínovec lekársky.
