BRATISLAVA. Bratislava sa musí stať krajom. Opakovane to tvrdí opätovne kandidujúci súčasný primátor Bratislavy Ivo Nesrovnal, ktorý je rád, že myšlienku povýšenia hlavného mesta na úroveň samosprávneho kraja rozvíja aj analýza Inštitútu finančnej politiky (IFP) Ministerstva financií (MF) SR.
"Súčasný model samosprávy je drahý a neefektívny, treba ho modernizovať," pripomína Nesrovnal.
"Tým, že sú to vo viacerých oblastiach, napríklad v školstve, doprave či sociálnej starostlivosti, štyri systémy, štyri úrovne kompetencií, nedokáže mesto na požiadavky modernej doby, ktoré prichádzajú rýchlo, adekvátne rýchlo reagovať," vysvetľuje.
“Okrem finančnej úspory by bolo v prípade spojených kompetencií jednoduchšie riešiť kľúčové oblasti, ako je napríklad doprava.
„
Zmeny v administratívnom usporiadaní Bratislavy sú podľa súčasného vedenia mesta dôležité.
Základom je však podľa magistrátu poriadok v zákonných oprávneniach a nástrojoch samosprávy tak, aby pri dôslednom rešpektovaní subsidiarity mal každý samosprávny subjekt dostatok právomocí aj nástrojov na zabezpečenie úloh, ktorými je zákonom poverený.
Jednoduchšie riešenie kľúčových oblastí
Za riešenie, aby Bratislava získala kompetencie samosprávneho kraja, je aj Matúš Vallo, ktorý má ako nezávislý kandidát podporu mimoparlamentných strán Spolu - občianska demokracia a Progresívne Slovensko.
Prieskum: Najväčšiu šancu stať sa bratislavským primátorom má Nesrovnal Čítajte "Okrem finančnej úspory by bolo v prípade spojených kompetencií jednoduchšie riešiť kľúčové oblasti, ako je napríklad doprava," zdôraznil Vallo.
Priznáva zároveň, že v krátkodobom horizonte nevidí uskutočnenie takýchto zmien ako reálnu možnosť. "Je preto nevyhnutná dobrá spolupráca kraja, mesta a mestských častí," dodáva Vallo, ktorý oceňuje, ak sa o takýchto otázkach rozhoduje na základe exaktných empirických zistení. Preto by podľa jeho názoru mal aj na magistráte fungovať metropolitný analytický inštitút.
Mrva pochybuje o výraznej úspore
Kandidátovi na primátora hlavného mesta s podporou OĽaNO, SaS a Sme rodina a súčasnému starostovi bratislavských Vajnôr Jánovi Mrvovi nie je z analýzy IFP vôbec jasné, ktoré obce z okresov Senec, Pezinok a Malacky by sa mali k Bratislave pričleniť.
"Uvedené finančné údaje nie sú ničím odôvodnené. Je tam jediný argument, ušetrenie odmien poslancov, ktoré sa pohybujú v rôznych výškach od nula eur až po niekoľko stoviek mesačne," uviedol.
Tento návrh sa podľa neho nedá odmietnuť, ale ani s ním súhlasiť.
"Lebo je málo podrobný a spája sa v ňom veľa tém naraz, ktoré si zaslúžia odbornú, verejnú a politickú diskusiu o územnosprávnom členení Slovenska vrátane Bratislavy a Košíc," spresnil Mrva.
Miesto pre Bratislavu v štátnom rozpočte
Nezávislý kandidát na primátora Bratislavy Václav Mika na margo analýzy tvrdí, že akékoľvek zmeny v samospráve Bratislavy by mali byť dobrovoľné a schválené referendom. Zdôrazňuje však, že na Slovensku sa vyberie daní viac než dosť.
"V prípade zvolenia na všetkých úrovniach budem presadzovať, aby chýbajúce zdroje v rozpočte nášho hlavného mesta vykrylo spravodlivé prerozdelenie podielových daní a samostatná kapitola Bratislavy v štátnom rozpočte na pokrytie úloh, ktoré Bratislave vyplývajú z pozície hlavného mesta SR," povedal.
Možnosť samosprávy bez mestských častí
Za prechod na jednoúrovňovú formu samosprávy je jednoznačne predseda a kandidát mimoparlamentnej strany NAJ Viktor Béreš.
Bratislava a Košice by mohli fungovať efektívnejšie Čítajte "Bratislava nepotrebuje žiadne mestské časti a ich zastupiteľstvá ani poslancov. Je to len mrhanie financiami štátu," uviedol.
Myslí si tiež, že v mestskom zastupiteľstve by postačovalo 40 poslancov, znížil by i počet námestníkov primátora.
Pozitívne vníma aj koncept Veľkej Bratislavy a pričlenenia satelitných obcí k hlavnému mestu.
Primátor Bratislavy by mal byť podľa Béreša zároveň aj predsedom Bratislavského samosprávneho kraja.
Líšková upozorňuje na kvalitu riadenia
Kandidátka mimoparlamentného KDH Caroline Líšková upozorňuje na to, že zníženie počtu miestnych poslancov nemusí zabezpečiť zvýšenie kvality riadenia Bratislavy.
"Znížila by sa tým však miera zastúpenia občianskych názorových skupín, čím vzniká riziko oslabenia demokracie a posilnenia autoritatívneho rozhodovania primátora," uviedla Líšková.
Prvá etapa procesu zefektívnenia riadenia Bratislavy by podľa kandidátky na primátorku mala viesť cez realizáciu personálneho auditu, posilnenie odbornosti, dôslednú elektronizáciu, zmodernizovanie a zlepšenie technického vybavenia pracovísk.
"V týchto zmenách vidím oveľa väčšie a dlhodobejšie úspory finančných prostriedkov, približne na úrovni 20 percent, než v bezhlavých a nepremyslených zmenách administratívneho usporiadania samosprávy," zdôraznila Líšková.
"Ak chceme urobiť zmeny, musíme byť na to pripravení personálne, technicky a procesne, inak môže nastať chaos," dodala.
Efektívnejšie fungovanie
Ministerstvo financií (MF) zverejnilo v utorok (10.7.) analýzu svojho Inštitútu finančnej politiky, podľa ktorej by Bratislava a Košice mohli fungovať efektívnejšie.
Stačilo by zmeniť ich administratívne usporiadanie a znížiť relatívne vysoké jednotkové náklady na výkon správy vyplývajúce z dvojúrovňovej samosprávy.
Medzi navrhovanými modelmi zmeny je prechod na jednoúrovňovú samosprávu bez mestských častí, prípadne model okresov.
Ďalšou možnosťou je podľa MF SR zlúčenie kompetencií mesta Bratislava a vyššieho územného celku (VÚC), prípadne pričlenenie satelitných obcí v okolí v rámci modelu Veľké mesto.
