BRATISLAVA. Na starých škodovkách ukazujú turistom iné miesta než bežné cestovné kancelárie – socialistické paneláky, trhoviská a zvyšky železnej opony.
„Keď sme na Kopčianskej v Petržalke dostali defekt a nepodarilo sa mi koleso vymeniť, prehliadku mesta sme dokončili v MHD,“ hovorí Braňo Chrenka z Authentic Slovakia. Netradičná cestovná kancelária ukazuje návštevníkom mesta nielen paneláky, ale aj vily pod Hradom či moderné výškové budovy, ktoré vyrástli za posledných pár rokov.
Keď je teplo, idú sa okúpať na Draždiak a na pivo do autentickej krčmy z 80. rokov Meteor v paneláku pri Technopole.
Ako sa to začalo
Cestovnú kanceláriu založil spolu s bratom Petrom v roku 2010 ako reakciu na masový turizmus. Väčšinu ponuky turistických prehliadok pociťovali ako neveľmi inovatívnu, zameranú viac na Habsburgovcov a korunovačnú minulosť mesta. Bratislava však podľa nich prežila zaujímavú históriu aj v 20. storočí a aj z tohto obdobia má čo ponúknuť.
„Ukazujeme Bratislavu v celej jej pestrosti. Okrem stôp socializmu aj nástup divokého kapitalizmu a to, ako sa mesto mení dnes,“ hovorí Braňo Chrenka.
Turistov vodia na autentické miesta a namiesto encyklopedických informácií im rozprávajú osobné príbehy.
„Konkrétny príbeh konkrétneho človeka je vždy názornejší a viac zaujme,“ hovorí Braňo Chrenka.

Napríklad, keď sa počas zastávky pri prvom, experimentálnom paneláku v Československu na Kmeťovom námestí z okna vykloní pán, ktorý ho pomáhal stavať a býva v ňom desiatky rokov, a podelí sa o svoje spomienky.
Alebo keď Braňo porozpráva príbeh svojho deda, ktorého ako právnika za minulého režimu perzekvovali.
Niekedy treba aj potlačiť
„Prvú škodovku, stovku, sme dostali od starého otca,“ spomína Braňo. Neskôr prikúpili ešte jednu a dve 120. Väčšie skupiny vozia v dvoch dodávkach – legendárnej 1203 a Volkswagene.
Na retro škodovkách jazdia stále s výnimkou tuhej zimy, keď je sneh a ľad. Aj tak občas auto odmietne pokračovať v ceste a musia mu pomôcť samotní turisti.
„Raz sa nám vybila autobatéria pod Slavínom. Postaršie a elegantne oblečené Američanky museli auto roztláčať a naskakovať za jazdy. Autobus plný japonských turistov mal o nečakanú atrakciu postarané a okrem Slavína si ako pamiatku na naše mesto nafotili aj túto akciu. Určite na to dodnes spomínajú,“ smeje sa Braňo.
Rôznorodá klientela
Authentic Slovakia sa zameriava hlavne na zahraničnú klientelu. Dominujú turisti z anglicky hovoriacich krajín a severnej Európy. Menej je Francúzov, Španielov a Talianov.
„Je to veľmi pestré aj čo sa týka veku. Väčšina nemá úplnú predstavu o meste, zastavia sa tu často len na jeden-dva dni, prípadne si odskočia na pár hodín z Viedne alebo v rámci plavby po Dunaji. Vtedy treba hovoriť viac od základov, aby dostali o meste správnu predstavu,“ hovorí Braňo.
Niekedy sa objavia aj veľmi erudovaní klienti.
„Nedávno som sprevádzal profesora z Oxfordu. Vedel také detaily, ako kto bol Vasiľ Biľak. V jeho prípade som sa sústredil na osobné príbehy a pomohol mu uceliť si obraz o Slovensku a jeho histórii.“
Podobným príkladom je aj mladý Číňan. Hovorí si Charlie a v USA študuje medzinárodné vzťahy. Do Bratislavy si na jeden deň odbehol z Viedne. Paneláky pozná z rodného Pekingu a historické fakty o strednej Európy sa naučil v škole. Zaujímal sa, ako sa tu žilo za minulého režimu a čo to znamenalo pre bežných ľudí.
„Prišiel som sem, aby som to videl na vlastné oči. Je to iná skúsenosť ako z učebníc,“ povedal Charlie.
Občas sa vyskytnú aj batôžkári či turisti z hostelov, ale viac turistov pochádza z lepšie situovaných vrstiev.

„Štatisticky máme veľa ľudí z päťhviezdičkových hotelov. Keď ešte v hoteli v Riverparku mali Rolls Royce, bol to úžasný kontrast zaparkovať s našou škodovkou vedľa neho a čakať na klientov,“ smeje sa Braňo Chrenka.
Prehliadku si ako zážitkovú jazdu objednávajú aj Slováci či Česi.
„Napríklad, keď chcú mesto ukázať zahraničným známym alebo ako darček pre otca. Vtedy trasu aj výklad prispôsobíme. Takýto človek si lepšie pamätá minulý režim ako ja,“ hovorí Braňo, ktorý demonštrácie v 1989 roku zažil ako šesťročný.
Historický industriál sa míňa
Keď pred ôsmimi rokmi s prehliadkami začínali, stála ešte celá Cvernovka, Stein a ďalšie staré priemyselné budovy. Postupne miznú a ubúdajú tak aj miesta, ktoré sa dajú v pôvodnom stave ukazovať turistom.
„Post-industriálna Bratislava sa už ťažšie ukazuje. Dnes ich vodíme do areálu bývalej Matadorky v Petržalke,“ hovorí Braňo Chrenka.
Uvažujú, že by do prehliadky zaradili Zimný prístav.
„Je blízko centra a bol by to super kontrast so susednou Euroveou,“ hovorí Braňo Chrenka.
Grafitti a opustené budovy
Návštevníci často po prehliadke opíšu Bratislavu ako veľmi príjemné mesto.
„Ľuďom sa páči pohodová atmosféra v centre a že sa, v porovnaní s inými mestami, všade dostanú pešo,“ hovorí Braňo Chrenka. Na druhej strane, niektorí sú sklamaní jej veľkosťou a slabým nočným životom.
Prekvapujúco často reagujú pozitívne na Petržalku.
„Hovoria, že na predmestiach Paríža je to horšie. Tu je zeleň, paneláky sú farebné a opravené,“ hovorí Braňo Chrenka. Obyčajne sa im tiež páči Slavín a kolorit na trhu.
Do očí im hneď padnú opustené budovy a takmer všetci komentujú grafitti.
„To je pre mňa dôkaz, že to tu máme oveľa viac ako inde,“ hovorí Braňo Chrenka.
Čo ďalej
Najpopulárnejšou je exkurzia po post-socialistickej Bratislave, zaujme aj cykloprehliadka k Železnej opone, či ochutnávka devínskeho ríbezláku spojená s návštevou devínskeho hradu a bývalej protiraketovej základne na Devínskej Kobyle.
„Vodíme turistov aj do Sv. Jura do krásne zrenovovaných pivníc vinára Michala Bažalíka. Obnovil staré vinohrady a dorába v nich bio-víno,“ hovorí Braňo Chrenka.
Exkurzia po záhoráckych krčmách je viac o atmosfére ako o histórii.
„Navštívime štyri krčmy na Záhorí. V každej si dáme po jednom pive, takže to nie je až tak alkoholicky náročné. Niekedy miestni začnú pozývať a vyvinú sa z toho zaujímavé situácie. Už sme aj tancovali či hrali biliard,“ smeje sa Braňo.
Zachytiť trend gastroturizmu sa snažia prehliadkou zameranou na stravovanie pracujúcej triedy, Working Class Food Tour. Z centra sa ide električkou na Trnavské Mýto do Novej tržnice, kde si dajú tresku a rohlíky a pohár vína. Potom idú do viechy v Drevenej dedine pri trhovisku na Žilinskej na klasické obedové menu. Prehliadku končia dezertom v palacinkárni na Šancovej.
„Uvidíme, či sme sa trafili. Zatiaľ si ju ešte nikto neobjednal,“ hovorí Braňo Chrenka.