Vladimír Tomčík, historik, združenie Devínska brána
Bratislavské cukrárne mali vždy svoje vlastné výrobne a ich ponuka bola bohatá – ovocné rezy, orechové a čokoládové torty (s višňami naloženými v rume, podávané so šľahačkou a s čokoládovými hoblinkami), krémové rolády, striešky, dobošky, linecké koláčiky, krémeše a francúzske krémeše.
Dopĺňali ich marcipánové zemiačiky obalené kakaom, punčové rezy, čokoládové trubičky plnené šľahačkou, miňonky, striešky, kokosové guľky, špice plnené vaječným koňakom, torta Štefánia a Sacherka, Rigó Jancsi, orechové Esterházyho rezy, gaštanové jazýčky, gaštanová torta a gaštanové pyré so šľahačkou.
Prešporských medovníkarov nahradili cukrári Čítajte Nesmieme zabudnúť ani na rôzne poháre s pudingom a šľahačkou či indiánky, ktoré vymyslel cukrár grófa Pálfyho.
Nehovoriac o slávnych bratislavských rožkoch plnených orechovou, makovou i gaštanovou plnkou a dnes už u nás zabudnuté, dva razy pečené sladké sucháre, ktoré v medzinárodnej kuchyni nesú meno prešporské.
Všetky sladkosti prešli niekoľko storočným vývojom.
Hovorí sa, že medové pečivo je vlastne najstarším zákuskom, ktorý sa zrodil niekde pri Níle.
Odtiaľ sa dostalo do Talianska a kolískou klasických medovníkov je nemecký Norimberg, kde prvý medovnikársky cech vznikol roku 1530.
Odtiaľ sa tajomstvo výroby medovníkov sa dostalo aj k nám a prvý cech medovnikárov v Uhorsku založili v Bratislave roku 1619.
Odberateľmi sladkých pochúťok boli predovšetkým šľachtici a bohatí mešťania a podľa zachovaných drevených foriem vieme, že z medového cesta vyrábali medovníky s náboženskými motívmi, ale i medovníky so svetskými výjavmi – mužské, ženské a zvieracie figúry, Mikuláši, čerti, anjeli a nehovoriac o srdciach, ktoré sa dávajú z lásky dodnes.
Najvýznamnejšou osobnosťou sladkého života u nás je Franz Sacher, rodák zo Želiezoviec.
V nedeľu sa nehrával biliard Čítajte Ale ak by sme hľadali vizuálny symbol, je ním bizarná postavička malého šedivého pánka s cylindrom, vo fraku, so špacírkou a neodmysliteľným balíčkom v ruke.
Ignác Lamár pôsobil v čase, keď sa chodievalo do divadla v montérkach, svojím upraveným zjavom s cylindrom a paličkou výnimočne.
A natoľko ohúril nových obyvateľov Bratislavy, že mu napokon postavili na Korze sochu.
Prezývka Schöne(r) Náci – teda Pekný Nácko, je zdrobneninou mena Ignác. Cez vojnu, keď na korze zdravil hajlovaním, ľudia prezývke pripisovali aj nový význam. Však len blázon sa môže takto prezentovať.
Bez ohľadu na to máme v meste svetovú raritu, sochu postavenú milovníkovi zákuskov. Veď napokon aj v Mníchove majú neďaleko tamojšieho Mariánskeho kostola pamätnú tabuľu Seppovi Moserovi, vynálezcovi weisswurstov, bielych bavorských klobások.
