Vladimír Tomčík, historik, združenie Devínska brána
Keď sa povie Bratislavský mier, automaticky sa nám vybaví dohoda s Napoleonom. Lenže história pozná aj ďalšie dve udalosti, ktoré sa nazývajú mierom s prívlastkom Bratislavský.
Prvou bola dohoda medzi uhorským panovníkom Štefanom V. a českým kráľom Přemyslom Otakarom II. 2. júla 1271.
Krajinský prezident mal minimálne právomoci Čítajte Druhou zmluva medzi Maximiliánom l. Habsburským a Vladislavom II. Jagelovským zo 7. novembra 1491.
Podľa prvého Bratislavského mieru sa český kráľ vzdal všetkých hradov a miest, ktorých sa zmocnil počas jarného ťaženia a uhorský panovník sa na oplátku zriekol nárokov na Štajersko, Kraňsko (historické územie v Slovinsku) a Korutánsko.
Panovník Přemysl Otakar II., prezývaný aj železný a zlatý, ovplyvnil nielen minulosť Bratislavy, ale vo svojom období rozhodoval aj o celoeurópskej politike.
Už jedenásť rokov pred dohodou v Prešporku sa v júli 1260 na Moravskom poli pri rakúskom Kreselbrunne (neďaleko od Marcheggu) odohrala jedna z najväčších bitiek stredoveku. Podľa dobových údajov v nej prišlo o život dvadsaťtisíc ľudí.
Uhorský kráľ zo svojho tábora pri dnešnej Devínskej Novej Vsi podnikol útok na české postavenia na opačnej strane Moravy. Jeho vojaci narazili však na hradbu obrnenej jazdy, ktorá ich rozprášila a prinútila na útek.
Žigmund povolil Prešporku znak Čítajte Vynútený mier potom potvrdil sobáš českého panovníka s vnučkou Bela IV. Kunhutou.
Predtým však musel byť anulovaný jeho sobáš z roku 1252. Za manželku si vzal o tridsať rokov staršiu Margitu Babenberskú, aby ako veno získal dedičstvo jej rodu skladajúce sa z rakúskeho a štajerského vojvodstva.
Ich sobáš sa uskutočnil len kúsok od Prešporka, na hrade v Hainburgu, kde ho dodnes pripomína pamätná tabuľa na stene tamojšej kaplnky.
Přemysl Otakar obsadil dnešnú Bratislavu dokonca dvakrát (1271 a 1273). Podľa jednej z legiend pri dobýjaní mesta zničil aj františkánsky kláštor, kde mali byť uložené mestské dokumenty.
Zástancovia tejto úvahy argumentujú skutočnosťou, že naše mesto dostalo mestské výsady relatívne veľmi neskoro. Pre porovnanie Trnava ich získala v roku 1238, Starý Tekov, Zvolen a Krupina ešte pred tatárskym vpádom (1241), Spišské Vlachy v roku 1243, Banská Bystrica v roku 1255, Komárno v roku 1265 či Kežmarok v roku 1269.
Žigmund pozdvihol význam mesta Čítajte Nik nespochybňuje, že v tom čase už Prešporok bol významným hospodárskym a správnym centrom, ale žiadne písomné dokumenty o výsadách, ktoré by takéto sídlo malo mať, sa nezachovali.
Je možné, že mali len podobu zvykového práva a až v roku 1291 prvé písomné mestské privilégiá udelil kráľ Ondrej III. Historici sa zhodujú, že vlastne len potvrdil dovtedy existujúci stav.
Aj erb mesto používalo už po dve storočia, ale jeho potvrdenie v písomnej podobe erbovou listinou získalo až 8. júla 1436 od Žigmunda Luxemburského. Listina je bohato iluminovaná, vyhotovil ju viedenský maliar Michal.
Legende o zničených dokumentoch nahráva aj z historického hľadiska celosvetová rarita: nie je iné mesto, ktoré by si maľovanú erbovú listinu dali vyhotoviť v dvoch exemplároch.
Čo viete o korunováciách v Prešporku? (kvíz) Čítajte
