BRATISLAVA. Význam a dôležitosť Bratislavy v čase korunovácií uhorských kráľov a kráľovien pripomenula pondelková medzinárodná konferencia v Zrkadlovej sieni bratislavského Primaciálneho paláca.
"Presne v deň korunovácie Márie Terézie si pripomíname slávnu históriu mesta aj touto konferenciou. V jej programe je prepojenie Bratislavy so svetom a iné súvislosti. Od minulého roku sme korunovačné oslavy rozšírili na týždňový program pre verejnosť aj s novými podujatiami. Cez uplynulý víkend to bol detský korunovačný sprievod, tri koncerty na nádvorí domu Albrechtovcov a ďalšie budú v nasledujúcich dňoch," povedala námestníčka primátora Iveta Plšeková v úvode konferencie Bratislavské korunovácie v kontexte Európy .
Účastníci konferencie dôslednejšie spoznali slávnostné oblečenie Márie Terézie v podaní kostýmového štúdia Elijana. Videli, ako bola oblečená cisárovná v saténovom kostýme vyšívanom zlatou niťou so zlatou čelenkou vyzdobenou diamantmi. Obvod jej sukne bol 5,5 metra pre čo v holíčskom zámku vybúrali jeden vchod. Zaujímavosťou bolo, že Mária Terézia ich neznášala aj napriek napriek móde nosenia parochní u panovníkov. Dávala prednosť vlastným napudrovaným vlasom.
Príbeh reštaurovanej Bratislavskej veduty na prvom nádvorí Palazza Vecchio vo Florencii priblížila Iva Kvetánová. Podieľala sa aj na archívnom výskume tejto fresky z roku 1565 namaľovanej podľa prvej korunovácie uhorského kráľa v Prešporku (1563).
"V čase korunovácií Prešporok vôbec nebol vyzdobený, nemal čisté ani rovné ulice. Dnešná napodobnenina korunovácie je cirkus. Sprievod nešiel z hradu do chrámu, ale z arcibiskupského paláca, cez cintorín pomedzi hroby. Krivé cesty boli pokryté doskami. Sedlárska ulica aj iné smrdeli. Početní hostia z vyššej spoločnosti boli na ťarchu obyvateľom. Tých v centre bývalo päť- až osemtisíc a museli ich ubytovať. Keď si uvedomíme, že neboli verejné záchody ani pri chráme, tak často trpeli i hostia, ktorí tiež nedodržiavali hygienu," predstavil iný pohľad na korunovačné mesto Štefan Holčík.
Michal Bada predstavil sakrálny rozmer korunovácií, ktoré boli pre Habsburgovcov prestížnou záležitosťou prevzatia panovníckej moci. Tí náboženským obradom, rituálnym pomazaním a korunovaním získali až nadprirodzenú moc.
Miroslav Musil pripomenul, ako došlo ku korunováciám Habsburgovcov a rozdelenie centralizácie moci v Európe. Tiež uviedol niekoľko osobností, ktoré boli takmer korunované, až po Františka Ferdinanda d'Este. Ten bol zavraždený v Sarajeve (1914), čím sa vlastne začala prvá svetová vojna.
Maďarskí hostia István Soós a Mátyás Gödölle hovorili o výskume poslednej korunovácie v Bratislave (1830), ktorá bola najhonosnejšia a skončila sa hostinou v Primaciálnom paláci. Vydali o tom knihu so 100 obrazovými ilustráciami korunovačných obradov, sprievodu, oblečenia a iných súvislostí tejto slávnosti.
"Chceli by sme, aby podobné konferencie pokračovali aj v budúcnosti," uviedla pre TASR Plšeková.
